Príhovor Petra Polláka

Svedectvo poslanca parlamentu Slovenskej republiky
a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity Petra Polláka
na audiencii Jeho svätosti pápeža Františka s Rómami vo Vatikáne dňa 26.10. 2015

Drahý Svätý otec František,
Vážené excelencie, kardináli a biskupi, zástupcovia rehoľných spoločenstiev a duchovnej služby,
Drahí zástupcovia rómskych komunít z celého sveta,

dovoľte, aby som Vás srdečne pozdravil v mojom mene ako aj v mene prítomných účastníkov ale aj všetkých Rómov zo Slovenska. Chcem sa poďakovať za veľkú milosť, že sa môžem na tomto mimoriadne vzácnom podujatí v histórii Rómov zúčastniť a krátko sa prihovoriť. Osobne vyjadrujem nesmierna vďaku Vám Svätý otec, že ste sa rozhodli preukázať mimoriadnu pozornosť a lásku k Rómom, ktorí žijú len v Európe v počte takmer 12 miliónov osôb. Spolu to síce predstavuje veľký národ, ale vieme, že nemá svoju krajinu a Rómovia žijú v diaspóre v jednotlivých krajinách ako menšiny a prevažne na okraji spoločnosti. Práve aj v tejto súvislosti, si dovolím povedať, možno aj v mene všetkých prítomných Rómov, že hlboko vnímame a ceníme si Vašu chariznu od nástupu do Vášho apološtolátu najvyššieho pastiera katolíckej Cirkvi, s ktorou sa zaujímate o všetkých ľudí, veľmi často sa prihovárate a vyzývate vo vnútri Cirkvi k otvoreniu sa Cirkvi, aby jej služba sa otvorila a vyšla v ústrety aj mimo chrámov, tam kde žijú ľudia a zvlášť prejavujete pozornosť tým, ktorých situácia je poznačená a ovplyvnená chudobou.

Prítomnosť Cirkvi a sprostredkovanie jej hodnôt považujem za dôležitý aspekt v živote Rómov. Ako splnomocnenec vlády pre rómske komunity presadzujem ako jednu z priorít podporovať misijnú prácu v marginalizovaných rómskych komunitách. Hodnotenia programov nám potvrdili, že misijná práca patrí medzi najefektívnejšie a najúspešnejšie programy, ktoré prinášajú dlhodobé výsledky. Sám som bol svedkom, že misijnou prácou sa menia životy ľudí, z pasívnych ľudí sa stávajú ľudia, ktorí majú chuť zlepšovať sa a robiť nielen niečo pre seba a svojich najbližších, ale aj pre širšiu komunitu.

Následne po predchádzajúcom prezentovaní významného faktora formačnej činnosti Cirkvi pre život Rómov, mi dovoľte ešte krátko, aby som využil túto príležitosť a poukázal na dôležitosť podpory vzdelávania, ako hodnoty pri hľadaní riešení inklúzie zo spoločnosti vyčlenených rómskych komunít , ktorému čelia všetky európske krajiny, ako spoločensky vážnemu problému. Tento aspekt je výzvou nielen pre Cirkev samotnú, ale pre celú spoločnosť a hlavne nás Rómov. Urobím to cez moju osobnú skúsenosť. Môžem byť svedkom, že ďakujem svojim rodičom, že napriek tomu, že sami boli veľmi jednoduchí ľudia s nízkym vzdelaním, dospeli svojou životnou skúsenosťou k tomu, aby svoje deti maximálne podporovali vo vzdelávaní ako im dovolia možnosti. Dôležité pre mňa bolo, že už od raného detstva ma zaradili do vzdelávacieho procesu umiestnením do predškolského zariadenia spolu s nerómskymu deťmi. Pri zaradení do základnej školy boli dôslední, aby som navštevoval bežnú školu v s deťmi z majority. Mimoriadne dohliadali už od predrimárneho vzdelávania na pravidelnú školskú dochádzku. Získané maturitné vzdelanie mi vytvorilo priaznivé podmienky pre pokračujúce štúdium na Univerzite, ukončenie magisterského vzdelania a nakoniec aj pre získanie vedeckého titulu na Katolíckej univerzite. Pre mňa Róma sa tým otvorili dvere prejsť a uchádzať sa o pozície vo verejnej službe aj v najvyšších decíznych inštitúciach a mať možnosť ovplyvňovať spoločenské intervencie pre dosiahnutie dôstojného a hodnotného života Rómov a prežívania vlastnej identity. V súčasnosti pre mňa ako člena národného parlamentu a splnomocnenca vlády pri presadzovaní politík smerujúcich k Rómom je najvyššou prioritou práve oblasť vzdelávania, s dôrazom na zvýšenú starostlivosti už od raného veku dieťaťa s cieľom kvalitnej prípravy na trh práce a uplatnenie sa v spoločnosti. Som rád, že sa mi podarilo okrem iných, aj tieto vzdelávacie ciele zakomponovať a finančne zabezpečiť v Operačnom programe ľudské zdroje schváleného vládou Slovenskej republiky pre nové programové obdobie 2014-2020.

Na záver ďakujem za pozornosť a zostávam vo veľkej viere, že toto stretnutie s Vami, Svätý otec, prinesie veľké požehnanie pre nás Rómov v Európe a vo svete.

Homília pápeža Pavla VI. prednesená v Pomézii 26. septembra 1965

Homília pápeža Pavla VI. prednesená v Pomézii 26. septembra 1965 počas svätej omši

(Načrtol v nej program viery a znovuzrodenia sa pre všetkých Rómov, ktorí veria v Krista).

Pozdravujem vás drahí Rómovia, kočovníci, migranti, ktorí ste prišli z rôznych častí Európy. Môj pozdrav patrí vám, veční pútnici, vám dobrovoľní vyhnanci, vám utečenci, ktorí ste stále na cestách, vám pútnikom bez oddychu!  Vám, ktorí nemáte vlastný dom, ste bez trvalého bydliska, bez priateľskej domoviny, vylúčení z verejného života. Vám, ktorým chýba kvalifikovaná práca, spoločenské kontakty, dostatočné prostriedky!

Pozdravujem vás, ktorí ste si zvolili vašu malú rodinu, váš karavan, ako váš oddelený a zároveň tajomný svet; vám, ktorí hľadíte na svet s nedôverou a v ktorom  s nedôverou pozerajú všetci na vás. Vás, ktorí ste  cudzincami vždy a všade, izolovaní, nezúčastnení, vylúčení zo spoločnosti; vás, ktorí ste po celé stáročia v pohybe a neviete, kam vás cesty povedú a kde sa usadíte!

Pozrite: dnes ste sa tu zišli. Ste tu spolu a dalo by sa povedať, že utvárate jeden ľud; stretáte sa so mnou a vnímate, že toto je veľká udalosť, takmer objav. Pochopte drahí kočovníci význam tohto stretnutia. Tu nachádzate miesto, zastávku, tábor odlišný od táborísk, kde zvyčajne zastavujú vaše karavany: všade, kde sa zastavujete ste považovaní za dotieravých a cudzincov; ste nesmelí a bojazliví, ale tu nie; tu vás prijímam, tu vás očakávam, pozdravujem, oslavujem. Mali ste už niekedy také šťastie?  Tu máte novú skúsenosť: stretávate niekoho, kto vás má rád, kto si vás váži, cení, je vám nablízku. Už vás niekto počas vášho putovania pozdravil ako bratov? Ako synov? Ako rovnocenných občanov? Ako členov spoločnosti, ktorá vás nevylučuje, ale vás prijíma, stará sa o vás a ctí si vás? Čo znamená táto novosť? Kde ste sa to ocitli?

Prišli ste predovšetkým do civilizovaného sveta, ktorý vami nepohŕda, neprenasleduje vás, nevysúva vás zo svojho spoločenstva. Musíte uznať, že  okolitá spoločnosť sa veľmi odlišuje od tej, ktorá vás pred niekoľkým desiatkami rokov vyhnala a spôsobila vám toľko utrpenia. Spomeňme si bez nenávisti na tých, ktorí k vám boli bezcitní a suroví a nechali kruto zomrieť vašich blízkych. Spomeňme si na Rómov, ktorí sa stali obeťami rasovej neznášanlivosti, modlime sa za mŕtvych a prosme Boha o pokoj pre nich ale i pre  živých; za zosnulých, aby odpočívali vo večnom pokoji a pre všetkých žijúcich pokoj tu na zemi. Áno, buďte dobrí a spravodliví a spoznáte, že dnešná spoločnosť je lepšia;  ak dáte prednosť bývaniu na jej okraji, budete kvôli tomu znášať veľa nepohodlia – pretože spoločnosť ponúka všetkým svoju slobodu, svoje zákony a svoje služby.

Ale teraz je dôležitejší iný objav. Zistíte, že nie ste vylúčení, ale ste vo vnútri istej spoločnosti: spoločnosti viditeľnej, ale  zároveň duchovnej; ľudskej, ale božskej a táto spoločnosť sa volá Cirkev. Dnes možno objavíte Cirkev ako ju nepoznáte. V Cirkvi nie ste  na okraji, ale z istého pohľadu ste v jej strede, ste v jej srdci. Ste v srdci Cirkvi, pretože ste opustení: nikto, kto je v Cirkvi, nie je opustený; ste v srdci Cirkvi, pretože ste chudobní a potrebujete sprevádzanie, vzdelanie, pomoc. A Cirkev miluje chudobných, trpiacich, malých, vydedencov, opustených.

Môžete si  všimnúť, že v Cirkvi nie ste iba ako jednotlivci, kolegovia, priatelia, ale ste bratia; ale nielen medzi sebou a s nami, ktorí vás dnes ako bratov prijímame, ale z kresťanského hľadiska ste bratmi všetkých ľudí. V Cirkvi sme  Božou rodinou, ktorá dáva svojim členom dôstojnosť a  ktorá sa nedá s ničím porovnať. Uschopňuje nás, aby sme boli ľuďmi v tom najplnšom a najvyššom zmysle: múdri, čnostní a dobrí, slovom kresťanmi. Som rád, že ako hlava Cirkvi vás môžem všetkých pozdraviť drahí kočovníci, drahí Rómovia, drahí pútnici po cestách sveta ako svoje deti, všetkých vás prijať, všetkých vás požehnať.

Chcem, aby výsledkom tohto výnimočného stretnutia bola myšlienka na svätú Cirkev, do ktorej  patríte: dať vám ju lepšie poznať, aby ste si  ju viac vážili,  viac ju milovali. Zároveň túžim, aby sa vo vás prebudilo vedomie toho, kým a kto ste. Každý z vás si musí povedať: som kresťan, som katolík. A ak niekto z vás to nemôže  povedať, lebo nemá toto šťastie, nech vie, že katolícka Cirkev miluje aj jeho, rešpektuje a očakáva ho! A nech hľadí na Cirkev s úprimným pohľadom a s dobrou vôľou . Toto obnovené vedomie vo vzťahu k Cirkvi musí byť prvé ovocie tohto pamätného dňa. Ale nie iba toto.

Je ešte veľa vecí, ktoré vám prajem, ale aj  očakávam od vás. Keď vaše karavany po dlhej a namáhavej ceste prídu na pekné, zelené, pokojné miesto a blízko je čistá a osviežujúca rieka, kde nájdete odpočinok, pookriatie a radosť, tak chcem, aby aj toto stretnutie pre vás  bolo takým  a dodalo vám veľa duchovnej sily: pokoj v srdci, odhodlanie byť dobrí a čestní, modliť sa jednoducho a hlboko, navzájom si odpustiť, ak ste medzi sebou rozdelení a nepriateľskí atď. Myslím aj na to, že by sa mali zlepšiť vaše vzťahy so spoločnosťou, ktorou prechádzate a dotýkate sa jej  vašimi karavanmi: je vám vzácne keď si počas putovania  nájdete miesto na  odpočinok, možnosť táborenia či milú pohostinnosť. Tak i vy sa snažte zanechať po sebe dobrú a sympatickú spomienku. Nech je vaša cesta posiata príkladmi dobroty, čestnosti, úcty. Nadobudnutím  zručnosti v nejakej remeselnej práci si môžete zlepšiť  život, čo bude osožné vám i druhým.

Predovšetkým chcem od vás  prísľub, že budete naďalej prijímať starostlivé a nezištné sprevádzanie kňazov a osôb, ktoré vás sem priviedli a ktorí vás i naďalej chcú viesť po cestách lásky, dobroty a viery resp.  sprevádzať vás ako otcovia a bratia na vašich cestách. Dôverujte im! Nič od vás nežiadam, len aby ste prijali materské priateľstvo Cirkvi. Ak sa zosúladíte s Cirkvou a dáte svoju dôveru tým, ktorí ju reprezentujú, budeme môcť urobiť niečo pre vás, pre vaše deti, pre vašich chorých, pre vaše rodiny, pre vaše duše. Týmto osobám sa chcem poďakovať a povzbudiť ich. Biskupom, ktorí majú srdce pre tieto moje kočovné deti /pápež vymenoval konkrétne mená/ a všetkým kňazom, rehoľníkom a laikom, ktorí sa namáhajú pre dobro Rómov, patrí moja verejná pochvala a uznanie. Sú to obdivuhodné osoby, ktoré ukazujú a praktizujú lásku Cirkvi i moju ku kočovníkom a zasluhujú si moje srdečné a osobitné požehnanie.

A teraz sa bratia a sestry spoločne modlime. Božský pútnik pre ktorého nebola dlhá ani ťažká nekonečná cesta, ktorou z neba prišiel na svet, aby sa stal našim spoločníkom na ceste životom, prichádza teraz sem medzi nás a kvôli nám vo sviatosti Oltárnej. Sústreďme naše srdcia, zvrúcnime naše modlitby. Kristus je blízko. Prihovárajme sa mu slovami Písma: „Príď Pane Ježišu!"  (Zjv 22,20). Amen.

1.deň 13.10. – Pápež nás pozná

Pozdravujem vás drahí Rómovia, kočovníci, migranti, ktorí ste prišli z rôznych častí Európy. Môj pozdrav patrí vám, veční pútnici, vám dobrovoľní vyhnanci, vám utečenci, ktorí ste stále na cestách, vám pútnikom bez oddychu! Vám, ktorí nemáte vlastný dom, ste bez trvalého bydliska, bez priateľskej domoviny, vylúčení z verejného života. Vám, ktorým chýba kvalifikovaná práca, spoločenské kontakty, dostatočné prostriedky!
Pozdravujem vás, ktorí ste si zvolili vašu malú rodinu, váš karavan, ako váš oddelený a zároveň tajomný svet; vám, ktorí hľadíte na svet s nedôverou a v ktorom s nedôverou pozerajú všetci na vás. Vás, ktorí ste cudzincami vždy a všade, izolovaní, nezúčastnení, vylúčení zo spoločnosti; vás, ktorí ste po celé stáročia v pohybe a neviete, kam vás cesty povedú a kde sa usadíte!

2. deň 14.10. – Pápež si nás váži

Pozrite: dnes ste sa tu zišli. Ste tu spolu a dalo by sa povedať, že utvárate jeden ľud; stretáte sa so mnou a vnímate, že toto je veľká udalosť, takmer objav. Pochopte drahí kočovníci význam tohto stretnutia. Tu nachádzate miesto, zastávku, tábor odlišný od táborísk, kde zvyčajne zastavujú vaše karavany: všade, kde sa zastavujete ste považovaní za dotieravých a cudzincov; ste nesmelí a bojazliví, ale tu nie; tu vás prijímam, tu vás očakávam, pozdravujem, oslavujem. Mali ste už niekedy také šťastie? Tu máte novú skúsenosť: stretávate niekoho, kto vás má rád, kto si vás váži, cení, je vám nablízku. Už vás niekto počas vášho putovania pozdravil ako bratov? Ako synov? Ako rovnocenných občanov? Ako členov spoločnosti, ktorá vás nevylučuje, ale vás prijíma, stará sa o vás a ctí si vás? Čo znamená táto novosť? Kde ste sa to ocitli?

3. deň 15.10. – Spolužitie s majoritou

Prišli ste predovšetkým do civilizovaného sveta, ktorý vami nepohŕda, neprenasleduje vás, nevysúva vás zo svojho spoločenstva. Musíte uznať, že okolitá spoločnosť sa veľmi odlišuje od tej, ktorá vás pred niekoľkým desiatkami rokov vyhnala a spôsobila vám toľko utrpenia. Spomeňme si bez nenávisti na tých, ktorí k vám boli bezcitní a suroví a nechali kruto zomrieť vašich blízkych. Spomeňme si na Rómov, ktorí sa stali obeťami rasovej neznášanlivosti, modlime sa za mŕtvych a prosme Boha o pokoj pre nich ale i pre živých; za zosnulých, aby odpočívali vo večnom pokoji a pre všetkých žijúcich pokoj tu na zemi. Áno, buďte dobrí a spravodliví a spoznáte, že dnešná spoločnosť je lepšia; ak dáte prednosť bývaniu na jej okraji, budete kvôli tomu znášať veľa nepohodlia – pretože spoločnosť ponúka všetkým svoju slobodu, svoje zákony a svoje služby.

4. deň 16.10. – Sme v srdci Cirkvi

Ale teraz je dôležitejší iný objav. Zistíte, že nie ste vylúčení, ale ste vo vnútri istej spoločnosti: spoločnosti viditeľnej, ale zároveň duchovnej; ľudskej, ale božskej a táto spoločnosť sa volá Cirkev. Dnes možno objavíte Cirkev ako ju nepoznáte. V Cirkvi nie ste na okraji, ale z istého pohľadu ste v jej strede, ste v jej srdci. Ste v srdci Cirkvi, pretože ste opustení: nikto, kto je v Cirkvi, nie je opustený; ste v srdci Cirkvi, pretože ste chudobní a potrebujete sprevádzanie, vzdelanie, pomoc. A Cirkev miluje chudobných, trpiacich, malých, vydedencov, opustených.

5. deň 17.10. – Bratia a sestry so všetkými ľuďmi

Môžete si všimnúť, že v Cirkvi nie ste iba ako jednotlivci, kolegovia, priatelia, ale ste bratia; ale nielen medzi sebou a s nami, ktorí vás dnes ako bratov prijímame, ale z kresťanského hľadiska ste bratmi všetkých ľudí. V Cirkvi sme Božou rodinou, ktorá dáva svojim členom dôstojnosť a ktorá sa nedá s ničím porovnať. Uschopňuje nás, aby sme boli ľuďmi v tom najplnšom a najvyššom zmysle: múdri, čnostní a dobrí, slovom kresťanmi. Som rád, že ako hlava Cirkvi vás môžem všetkých pozdraviť drahí kočovníci, drahí Rómovia, drahí pútnici po cestách sveta ako svoje deti, všetkých vás prijať, všetkých vás požehnať.

6. deň 18.10. – Patrím do Cirkvi, som kresťan katolík

Chcem, aby výsledkom tohto výnimočného stretnutia bola myšlienka na svätú Cirkev, do ktorej patríte: dať vám ju lepšie poznať, aby ste si ju viac vážili, viac ju milovali. Zároveň túžim, aby sa vo vás prebudilo vedomie toho, kým a kto ste. Každý z vás si musí povedať: som kresťan, som katolík. A ak niekto z vás to nemôže povedať, lebo nemá toto šťastie, nech vie, že katolícka Cirkev miluje aj jeho, rešpektuje a očakáva ho! A nech hľadí na Cirkev s úprimným pohľadom a s dobrou vôľou . Toto obnovené vedomie vo vzťahu k Cirkvi musí byť prvé ovocie tohto pamätného dňa. Ale nie iba toto.

7. deň 19.10. – Stretnutie nech nás osvieži a posilní v dobrom

Je ešte veľa vecí, ktoré vám prajem, ale aj očakávam od vás. Keď vaše karavany po dlhej a namáhavej ceste prídu na pekné, zelené, pokojné miesto a blízko je čistá a osviežujúca rieka, kde nájdete odpočinok, pookriatie a radosť, tak chcem, aby aj toto stretnutie pre vás bolo takým a dodalo vám veľa duchovnej sily: pokoj v srdci, odhodlanie byť dobrí a čestní, modliť sa jednoducho a hlboko, navzájom si odpustiť, ak ste medzi sebou rozdelení a nepriateľskí atď. Myslím aj na to, že by sa mali zlepšiť vaše vzťahy so spoločnosťou, ktorou prechádzate a dotýkate sa jej vašimi karavanmi: je vám vzácne keď si počas putovania nájdete miesto na odpočinok, možnosť táborenia či milú pohostinnosť. Tak i vy sa snažte zanechať po sebe dobrú a sympatickú spomienku. Nech je vaša cesta posiata príkladmi dobroty, čestnosti, úcty. Nadobudnutím zručnosti v nejakej remeselnej práci si môžete zlepšiť život, čo bude osožné vám i druhým.

8. deň 20.10. - Vďačnosť za osoby, ktoré nás vedú k dobru a viere

Predovšetkým chcem od vás prísľub, že budete naďalej prijímať starostlivé a nezištné sprevádzanie kňazov a osôb, ktoré vás sem priviedli a ktorí vás i naďalej chcú viesť po cestách lásky, dobroty a viery resp. sprevádzať vás ako otcovia a bratia na vašich cestách. Dôverujte im! Nič od vás nežiadam, len aby ste prijali materské priateľstvo Cirkvi. Ak sa zosúladíte s Cirkvou a dáte svoju dôveru tým, ktorí ju reprezentujú, budeme môcť urobiť niečo pre vás, pre vaše deti, pre vašich chorých, pre vaše rodiny, pre vaše duše. Týmto osobám sa chcem poďakovať a povzbudiť ich. Biskupom, ktorí majú srdce pre tieto moje kočovné deti /pápež vymenoval konkrétne mená/ a všetkým kňazom, rehoľníkom a laikom, ktorí sa namáhajú pre dobro Rómov, patrí moja verejná pochvala a uznanie. Sú to obdivuhodné osoby, ktoré ukazujú a praktizujú lásku Cirkvi i moju ku kočovníkom a zasluhujú si moje srdečné a osobitné požehnanie.

9. deň 21.10. - Ježiš, náš sprievodca na ceste životom – príď Pane Ježišu!

A teraz sa bratia a sestry spoločne modlime. Božský pútnik pre ktorého nebola dlhá ani ťažká nekonečná cesta, ktorou z neba prišiel na svet, aby sa stal našim spoločníkom na ceste životom, prichádza teraz sem medzi nás a kvôli nám vo sviatosti Oltárnej. Sústreďme naše srdcia, zvrúcnime naše modlitby. Kristus je blízko. Prihovárajme sa mu slovami Písma: „ Príď Pane Ježišu! ( Zjv 22,20).