Na Silvestra sme dostali zaujímavé pozvanie, zúčastniť sa pripraveného mládežníckeho programu vo farnosti KVP a priniesť so sebou trochu rómskej muziky.

Sme vďační za milú atmosféru prijatia, s ktorou sme sa u tamojších mladých stretli. Celá akcia je takým malým krôčikom vpred v zblížení sa rómskeho a slovenského národa.

Oveľa menej trémy sme mali v Kavečanoch, kde sme v miestnom Kultúrnom dome vystúpili s celým vianočným muzikálom.

Z Kavečian pochádza naša dobrovoľníčka Katka Rečlová, a tak sme sa tam cítili všetci tak trochu doma. Vystúpenie sa nám vydarilo, až na dataprojekciu textov piesní, ktoré sme v miestnych podmienkach a v časovom strese už nestihli doriešiť. Preto sme iba slovne oboznámili divákov s významom rómskych piesní. Originálne pódium a milé obecenstvo nám dodalo odvahy a povzbudenia.

Napriek tomu, že vstup na predstavenie bol voľný, po skončení divadla nás niektorí dobrodinci zahrnuli malými bankovkami aj sladkosťami. Peniaze nám pomôžu uhradiť aspoň časť našich nákladov na cestovné počas nášho turné a sladkosťami sme sa potešili na malom občerstvení, na ktoré nás pozvali domov Katkini rodičia. A tak sme sa ocitli v ich obývačke, síce poriadne natlačení, ale v milej atmosfére prijatia.

V stredisku sme práve končili našu divadelnú skúšku a odnášali sme veci, keď sa zrazu objavil provinciál saleziánov don Karol Maník. Škoda, že prišiel až po nácviku a zasa nás zastihol pri upratovaní. Pozvali sme ho na zajtrajšie vystúpenie, avšak má preplnený program. Saleziáni a dobrovoľníčky sme sa s ním stretli na druhý deň pri spoločnom obede na Kalvárii.

Na Kalvárii už tradične usporadúvajú saleziáni vo vianočnom čase vystúpenie saleziánskych mládežníckych hudobných skupín. Tohto roku sme dostali pozvanie aj my z Luníka IX. V tomto čase sme začali rozmýšľať nad názvom našej práve vznikajúcej hudobnej skupiny. A práve na Kalvárii padol nápad, aby sme sa volali LIX (el deviatka). Uvidíme, či sa nám tento názov osvedčí.

Na Kalvárii sme predovšetkým počúvali tých, ktorí sú v hudobnom prejave ďaleko pred nami, získavali sme nové inšpirácie a s hlbokým pocitom začiatočníkov sme sa predstavili troma piesňami.

Je tu čas Vianoc a pre nás sa začalo obdobie vystúpení s našim vianočným muzikálom.

Vo farskom kostole v Myslave usporiadali tamojší farníci v tento deň vianočnú akadémiu, na ktorej sa prezentovali rôzne skupinky s vianočným programom. Aj my sme boli pozvaní prispieť do programu a tak sme s hudobníkmi a spevákmi vystúpili s výberom troch piesní.

 

Prišiel Štedrý večer. Doobeda sme ešte usilovne pracovali na výzdobe kaplnky. Pripravili sme Betlehem, vyzdobili stromček...

 

A potom sme sa stretli pri polnočnej svätej omši, ktorá je pre Nikolu významným sviatkom. Na nej totiž po prvýkrát prijala do svojho srdca Ježiša pod spôsobom chleba a vína.

Nikola sa počas školského roka prihlásila na prípravu na prvé sväté prijímanie a tak sa začali jej pravidelné individuálne prípravné stretnutia so sestrou Annou. Po čase pravidelného duchovného sprevádzania vyjadrila svoju túžbu prijať Eucharistiu na polnočnej svätej omši.

V tento deň sa uskutočnila duchovná príprava na Vianoce pre našich mladých na  Luníku IX. Formou adorácie si ju pripravil don Peter Bešenyei a bola naozaj vydarená. Prezentácie spolu s hovoreným slovom upútali pozornosť všetkých a tak sa do ich sŕdc dala zasievať citlivosť na Boha a na biedu druhých.

Potom nasledovalo spytovanie svedomia a možnosť prijať sviatosť zmierenia.

Tešíme sa, že Pán bude konať svoje dielo v tých, ktorí mu aj v tento deň otvorili dvere svojho srdca.

Zopár myšlienok z duchovnej obnovy...

Sme národ, ktorému sa nepáči čakanie. Chceme všetko rýchlo a hneď. Rýchlo a hltavo jeme, chceme rýchlo cestovať, nakupovať, neradi čakáme v obchode. Vynašli sme rýchle spôsoby komunikácie, všetci potrebujeme mobil, internet.

 

Advent je čas prípravy a čakania na Boha, ktorý sa narodí uprostred nás. Advent nás učí žiť naše dni v očakávaní.

Boh nie je minulosťou a ani nie je v tom, čo sme nestihli urobiť. Boh nie je v budúcnosti, ani v tých veciach, do ktorých sa ženieme.

Boh je tu a teraz, chce sa vteliť do nášho sveta práve teraz. Ale iba tí, ktorí ho úprimne očakávajú, iba tí si to všimnú.

Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.

Stále mocnejšie sa ozýva volanie po mierovom riešení konfliktov. Stále zjavnejšie sa ukazuje, že zbraňami sa napokon nič nevyrieši. Ale stáva sa, že svet sa nechce dať poučiť, že svet nevidí iné východisko ako sú zbrane a násilie. Neustále vybuchujú nové a nové ohniská nepokojov, ozbrojené zrážky, vyrábajú sa zbrane. Zastaví sa to vôbec niekedy?

Lenže vieme aj my riešiť svoje drobné spory pokojne?

Čoraz menej vedia ľudia pokojne spolunažívať, čoraz menej riešia svoje spory pokojne.

Boh je však Bohom pokoja. Zamyslime sa dnes nad svojimi vzťahmi k ľuďom, nad tým, ako riešime svoje problémy. Hľadajme pokojné urovnanie, hľadajme slová, ktoré prinesú pokoj medzi nás.

Keď sa to naučíme v drobnom, možno sa potom aj národy niečo naučia od nás.

Vianoce sú už tesne predo dvermi a tak sme sa rozhodli zintenzívniť prípravu našich sŕdc na Ježišov príchod. Preto sme sa aj my zúčastnili na duchovnej obnove pre širokú saleziánsku rodinu na Kalvárii, ktorú viedol don Peter Bešenyei.

Vo svojej prednáške sa zameral na tému zodpovednosti rodičov za výchovu svojich detí. Po adorácii, počas ktorej bola možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia, nasledovala spoločná svätá omša a po nej sme sa ešte všetci zoradili na spoločnú fotografiu.

Hneď poobede sme sa znovu stretli a vybrali sme sa, tentoraz iba s výberom z programu, zavinšovať pánovi primátorovi. Chceli sme mu aj takýmto spôsobom vyjadriť vďačnosť za finančnú podporu od mesta Košice pre stavbu na Luníku IX.

Záverečné prípravy vianočného vystúpenia vyžadovali maximálne nasadenie celého tímu. Okrem hudobníkov, hercov a spevákov sa pri nás uplatnili aj technici a zvukári. Včera poobede sme mali poslednú generálnu skúšku.

Dnes nastal čas, aby sme výsledky nášho dlhodobého úsilia vyniesli na svetlo sveta. Atmosféra pred prvým predstavením je vždy zaujímavá. Navyše, ak herci nie sú profesionáli. Zhon, tréma, posledné úpravy...

Avšak napriek tomu panovala dobrá nálada a telocvičňa sa pomaly zapĺňala divákmi.

Boli to žiaci prvého stupňa tunajšej školy, nakoľko naši herci si dali podmienku, že pre druhý stupeň hrať nebudú. Ich obavy, že by od niektorých svojich rovesníkov zožali výsmech, sú celkom oprávnené. Nie každý dokáže pochopiť dobrú snahu, zvlášť ak je plný zranení a agresivity, čo tu na Luníku vidieť u mnohých mladých.

Predstavenie malo úspech. Nebolo úplne dokonalé, kde tu bolo vidieť aj trošku trémy, ale v podstate sa vydarilo. V druhej polovici sa obecenstvo trošku rozrozprávalo, predsa len to bolo na také deti možno trošku dlhé. Celé to malo asi 50 minút.

Deti reagovali hlavne na piesne. Znovu sa osvedčilo, že hudba je najpriamejšou cestou k ich srdciam.

Hrubá stavba kaplnky pastoračného centra je už takmer hotová, zakončujú sa práce pri jej zakrývaní.

Túto nedeľu sme nachystali mikulášske prekvapenie pre všetkých. Po svätej omši sme pozerali film o sv. Mikulášovi a hneď potom zavítal medzi nás v osobe Mira, nášho klaviristu, ktorý si všetko vopred pripravil. Prečítal si krátky výťah z jeho životopisu a na základe toho, ako aj podľa informácií z filmu, dával deťom otázky o sv. Mikulášovi. Jeden odvážny chlapec predniesol krásnu dlhú básničku a tak bol odmenený medzi prvými.

Na sviatok sv. Mikuláša sme pripravili prekvapenie našim snaživým divadelníkom. Práve v tento deň mali totiž spoločný nácvik. A tak v prestávke k nim nebadane prišiel Mikuláš.

Hudobníci a speváci svoje počiatočné rozpaky nakoniec vyriešili peknou pesničkou. Mikuláš všetkých povzbudil, aby vytrvali v rozdávaní radosti druhým aj cez divadlo, ktoré nacvičujú. Je pravdou, že niektorí väčší chalani príliš veľké nadšenie neprežívali a očividne ich to ťahalo využiť prestávku pri calcette. Avšak čokoláda, ktorú dostali do daru, ich naozaj potešila.

Pozrime sa teda, kto sa to skrýval v Mikulášskom prestrojení?

Martin Rečlo, Katkin brat, bohoslovec košického kňazského seminára.

Na Silvestra sme dostali zaujímavé pozvanie, zúčastniť sa pripraveného mládežníckeho programu vo farnosti KVP i zahrať zopár piesní pre radosť všetkým. Na Luníku IX sme mali svätú omšu na záver roka a potom sme sa so skupinkou mladých spoločne vybrali na KVP. Večer bol vyplnený zaujímavými duchovnými i zábavnými aktivitami.

Dnes večer sme sa s našimi hudobníkmi a spevákmi zúčastnili na koncerte, ktorý sa konal na Konzervatóriu v Košiciach pri príležitosti návštevy talianskeho klaviristu Enrica Pompeliho. Našu skupinku si všimol aj riaditeľ Konzervatória a potešil sa, že koncerty sa rozširujú o nových návštevníkov.

Nikto nevie presne, kedy sa to začalo. Ale v istý novembrový deň sme sa pustili do nacvičovania vianočného programu.

K pôvodnému plánu vianočného koncertu sa postupne pridala aj činohra, akýsi pokus o muzikál, a tak sme hľadali schopných a ochotných spevákov a hercov. Väčšina z oslovených ochotne súhlasila. Ich prvou úlohou je naučiť sa texty naspamäť.

Ďalšou úlohou, ktorú si vzala na starosť Zuzka, bolo namaľovať chýbajúce kulisy. A tak sa jedno popoludnie naša chodba premenila na umeleckú dielňu.

Svoje výtvarné umenie popri Zuzke rozvíjali aj niektorí z našich mladých a kulisy boli po niekoľkohodinovej práci hotové.

Po rade individuálnych a skupinkových skúšok sme konečne mohli pristúpiť k spoločnému nácviku. Dalo to dosť práce, nielen hercom, ale aj nám, pretože temperament hercov bol často až príliš živý. Pri takýchto spoločných nácvikoch sa nevyhlo situáciám, kedy sa herci navzájom rozhádali. Avšak každá kríza priniesla ovocie zlepšenia a ku koncu bola z nás celkom dobrá partia.