Na chlapčenskom stretku sme z hliny vyrábali postavičky. Pre ľahšie pochopenie, čo majú robiť, tak sme vyrábali zvieratká. Povedali sme im: vyrobte zvieratko, ktoré sa vám páči.Chlapci vyrábali, niektorí v spolupráci s animátormi, niektorí úplne sami.

Fotky ukážu výsledok. Vládla pekná tvorivá atmosféra, všetkým sa chcelo urobiť niečo pekné. Rád by som dodal, že modelovali prvý krát.A prečo taký názov? Pred dvomi rokmi sme s týmito deťmi začínali – vytvorila sa skupinka. Možno to bolo tým, že si boli cudzí, možno to boli iné vplyvy, ale na každom stretku sa pobili z desiatich minimálne štyria. Hádali sa a nadávali si z desiatich ôsmi. Hrať kalčeto a dostať gól znamenalo dôvod na bitku – s kýmkoľvek. Krik a hluk vyčerpával, napätia vysávali energiu. Nekonečné vysvetľovanie, upokojovanie, napomínanie, zmierovanie – bolo toho tak veľa, že to takmer bralo nádej na vidinu normálnej partie. Dva roky ozajstného trápenia, ale Pán Boh je veľký, a tak jeho milosť v spolupráci s našou snahou prináša prvé mini výsledky. Okrem hlinených zvieratiek chlapci recitovali básne Panne Márii v kostole pred sv. omšou, viackrát pomáhali pri upratovaní strediska, vyrábali sme papierové brikety, zapájajú sa do liturgie sv. omše čítaním prosieb, nesením obetných darov. Na sv. omši sa už správajú pokojnejšie a navyše sa pripravujú na prvé sväté prijímanie. Volajú sa Bojovníci za Ježiša a naozaj sú Bojovníci a myslím si, že tie najťažšie boje, boje so sebou nateraz zvládajú. Mám pred sebou deti a zdá sa mi, že to úsilie naozaj nie je zbytočné. Vďaka patrí v prvom rade Pánu Bohu a potom všetkým dobrovoľníkom a saleziánskym kandidátom, ktorí sa do tohto procesu zapojili. Pán Boh zaplať!