Tento rok začína pôst už v polovici februára. Na Popolcovú stredu bola teda svätá omša nielen pre mládež, ako je v stredy zvykom, ale pre všetkých. Začalo sa spovedaním o 16:30 hod., potom nasledovala sv. omša. Don Peter nám tiež predstavil zbierku TEHLIČKA PRE KEŇU, ktorá bola týmto dňom odštartovaná aj u nás na Luníku IX. Po sv. omši sme si pri tejto príležitosti pozreli 20 minútový dokument o misii saleziána, padre Milana Zedníčka v Angole.

Zbierka Tehlička pre Keňu, ktorá dnes začala, potrvá do 4 apríla. Jej cieľom je pomôcť chudobným ľuďom v Keni, ktorí nielenže nemajú dôstojné podmienky na život, ale vo veľkej chudobe musia deň čo deň bojovať o prežitie. Tehlička je celoslovenské podujatie a koná sa už piaty rok. Pripravuje ju občianske združenie SAVIO na obdobie pred Veľkou nocou. Cieľom je upriamiť pozornosť na problémy života, najmä detí a mládeže. Peniaze, ktoré sa vyzbierajú, budú putovať do spomínanej Kene na dokončenie školy. Časť peňazí zo zbierky poputuje tiež na Haiti, ktoré bolo 12. 1. 2010 zasiahnuté veľkým zemetrasením. V troskách budov zahynulo množstvo ľudí (z nich tiež vyše 250 saleziánskych chovancov, niekoľko učiteľov, jeden koadjútor a saleziánsky kňaz), väčšina saleziánskych diel bola zničená alebo značne poškodená.

Je druhý deň jarných prázdnin 9:30 hod. a do našej stretkárne už prichádzajú – mladšie dievčatá z utorkového stretka i ďalšie pozvané, ktoré sa pripravujú na 1. sv. prijímanie. Aby sa tento posledný fašiangový deň dobre vydaril, zverili sme ho v modlitbe ruženca do rúk Panny Márie. Po krátkej hre na indiánov sme sa pustili do výroby karnevalových masiek na tvár – škrabošiek. Adi sme ešte pomohli dokončiť jej kostým motýlika a po prestávke na obed sme sa vydali na KVP – sídlisko, kde karneval už od rána pripravujú sestry FMA a mladí zo sídliska, ktorí nás naň pozvali. Najprv sa predstavili masky a hneď na to začala zábava. Do tanca nás vyzývala ohnivá cigánka – naša sr. Anna spolu so svojou „sesternicou“ Anetkou. Pani doktorka Džúlia po dôkladnom vyšetrení skonštatovala, že sme zdravé a súťaží i tanca sa môžeme zúčastniť. V kačacom tanci sa vyšantili aj modelka Mária, šašo – sr. Helena a dokonca aj jabloň Zuzana rozhýbala svoje drevené konáre. Do prvej súťaže -balónový súboj sa zapojili motýlik Aďka a slečna nebezpečná Veronika, ktorá to aj vďaka svojim opätkovým topánkam dotiahla až na 3. miesto. Keďže naše reperky Nikola a Maruška majú radšej iné tance, v súťaži stoličkový tanec súperili Popoluška Julka a opäť motýlik Aďka. Čarodejníčka Simonka a princezná so zlatou hviezdou Sára v gitarovom sprievode kovbojky Katky si na záver karnevalu vyslúžili veľký potlesk piesňou Som tiro Del – Som tvoj Boh v súťaži karaoke. Teraz už len šťastlivo dôjsť domov a začať sa pripravovať na pôstne obdobie.

Na nedeľnom oratku sme sa skvelo zabávali. Dali sme si úlohu - keďže je sneh a možno už čoskoro nebude - pustiť sa do stavania snehuliakov. Naša cesta viedla na ihrisko, je tam pomerne viac snehu, lebo sa tam tak často nechodí. Rozdelili sme deti do skupiniek, kde mali svojho animátora. Nechýbali ani animátori z iných sídlisk, ktorí k nám radi chodievajú a pomáhajú pri práci s deťmi. Začali sme! Šlo nám to rýchlo, pretože každý s každým spolupracoval. Potešili sme sa, keď sme odrazu mali viac gúľ ako sme očakávali.

Keď sme skončili stavanie našich snehuliakov, zahrali sme sa hru Kubo velí. No a na konci na nás čakala sladká odmena. Víťazmi sme boli všetci, lebo sme dokázali spolupracovať ako tím. Hlavné však bolo, že sme dokázali nedeľné poobedie na Luníku využiť takouto dobrou zábavou a zabaviť nielen seba, ale aj kopec ďalších detí, ktoré sa už postupne učia, že sa v nedeľné popoludnia spolu hrávame.  Oratko sme zakončili spoločnou modlitbou.

V pondelok cez jarné prázdniny sme si urobili stretko s partiou starších dievčat pod názvom „Akcia DD“. Rozhodli sme sa, že tento deň sa budeme venovať rozvíjaniu našich zručností v rôznych oblastiach. Striedali sme sa na troch stanovištiach.

Už druhý rok bývam na Luníku IX a stále si musím na niečo zvykať, čo ma vyrušuje a čo mi znepríjemňuje život. Je to zvláštne, že v Košiciach na Luníku IX platia úplne iné predpisy a zákony ako v iných častiach Slovenska. Je to štát v štáte. Už desiaty mesiac nefunguje kanalizácia na Podjavorinskej ulici v bloku, ktorý je určený k asanácii. Má svojho majiteľa i svojich obyvateľov, pravdepodobne neplatičov. A tak sa môžu jedny vyhovárať na druhých a my ostatní to musíme viac menej pokojne znášať. Nejdem to riešiť, lebo nemám chuť bojovať s veternými mlynmi,

S priateľmi sme boli na Gymnáziu Tomáša Akvinského predstaviť  našu prezentáciu O živote Rómov, ktorá hovorila aj o vzťahoch medzi Rómami a majoritou. Môj prvý dojem: prezentovať  niečo pred toľkými ľuďmi mi bralo dych. Ale kamaráti  ma povzbudzovali. A nielen ja som mal trému. Mal ju aj Michal Lakatoš, ktorý hovoril o svojom živote na Luníku. O tom, aké boli jeho prvé dojmi a ako sa cítil, keď sa s rodičmi prisťahoval a čo sa zmenilo v jeho živote. Katka - naša dobrovolníčka predstavila krúžky, stretká a celkovú výchovnú ponuku na Luníku . Prezentácia prebehla celkom dobre. Po skončení prezentácie sme sa už chystali domov, a v tom nás pozvali na také malé občerstvenie do čajovne. Neodmietli sme. Po skončení sme sa už konečne vybrali domov na Luník.

Autorkou kresby na plagáte SČK k 15. výročiu Valentínskej kvapky krvi je Vaneska Horváthová z Luníka IX

viac

Od našich "susedov" - sídliska KVP, sme dostali pozvanie na karneval. Veľmi sme sa potešili. Stretávame sa už od začiatku školského roka. Každý utorok. Najmladšie z nás sú tretiačky, najstaršie šiestačky. Dnes - 16. 2. 2010, sú prázdniny a tak sme spolu strávili celý deň. Každá z nás si pripravila peknú masku. So Zuzkou - našou animátorkou, sme si vyrobili škrabošky a ostatné potrebné doplnky. Sr. Anna nám vysvetlila, že dnes sú fašiangy a zajtra začína pôst. Spoločne sme sa aj pomodlili a naobedovali. Cesta na KVP bola dlhá, ale radostná. Tešili sme sa, čo nové zažijeme. V klubovni nás už čakali ďalší animátori a deti, ktoré sa celý týždeň stretávajú na prímestskom tábore. Spolu sme sa zabávali pri dobrej hudbe a zaujímavých súťažiach. Najlepšie nám išlo tancovanie a spievanie. Mali sme radosť, že sme stretli niektorých animátorov, ktorí už u nás na sídlisku boli. Ale aj ostatné deti k nám boli milé. Ani sme sa nenazdali a prišiel čas rozlúčiť sa. Domov sme sa vrátili obohatené o nové zážitky. Už sa tešíme na piatkovú pokladovku na našom sídlisku.

Na nedeľnom oratku sme sa skvelo zabávali. Dali sme si úlohu - keďže je sneh a možno čoskoro nebude - pustiť sa do stavania snehuliakov. Naša cesta viedla na ihrisko, je tam pomerne viac snehu, lebo sa tam tak často nechodí. Rozdelili sme deti do skupiniek, kde mali svojho animátora, no nechýbali ani animátori so susedného sídliska KVP. Začali sme! Šlo nám to rýchlo, každý s každým spolupracoval, a preto sme sa tešili, keď sme mali viac gúľ ako sme očakávali. Keď sme skončili so stavaním našich snehuliakov, zahrali sme sa hru Kubo velí. No a na konci na nás čakala sladká odmena. Víťazmi sme boli všetci, lebo sme dokázali spolupracovať ako tím, ale hlavné bolo, že sme sa zabávili. Naše oratko sme zakončili spoločnou modlitbou. viac

Toto nedeľné popoludnie sme mali v pláne podeliť deti do skupín a spoločne s nimi stavať snehuliaky. Ale počas dňa trochu primrzlo, sneh bol veľmi sypký a bolo ťažké z neho urobiť obyčajnú guľu na guľovanie a nie to ešte postaviť snehuliaka. Z pôvodného plánu sme upustili, ale radosť zo šantenia sa na snehu nám nechýbala, nebola o ňu núdza. Najstarší chalani hrali akrobatický futbal so špeciálnymi pravidlami upravenými pre snehové podmienky. Niektoré deti sa šmýkali na kúskoch starého linolea, ďalšie hojdali...

Dvom skupinám dievčat sa  venovala Nika, Fany, Zuzka a Katka. Keď sme boli dostatočne vyšantení a premočení, rýchlo sme sa pobrali domov. Viem, že nie všetky deti sa mali do čoho prezliecť alebo kde usušiť. Na niektorých šaty museli spontánne uschnúť. Jeden chalan, ktorého som pozýval zahrať sa, mi ukázal na svoje poltopánky a ja som pochopil, že s tými do snehu ísť nemôže. Len tak z diaľky sa smutne prizeral, ako sa ostatné deti hrajú. Niekedy stačí skutočne málo k opravdivej čistej radosti.

Vďaka ti, Bože, za peknú nádielku snehu.

Naša skupina vznikala veľmi pomaličky a sporadicky. Asi pred rokom prišla na Luník IX Katarína Rečlová, ktorá sa ujala vedenia zboru. Keď prišla na naše sídlisko, žiaden zbor neexistoval, hoci pred príchodom saleziánov existoval - no rozpadol sa, pretože nám odišla teta Julka (naša bývalá zboristka). Katke sa podarilo naučiť hrať na gitaru pár chlapcov, odchytila si pár spevákov a takto to všetko začalo. Začiatky boli veľmi ťažké. Veľký problém bol s dochádzkou na nácviky. Naša hlavná úloha je hrať na sv. omšiach, no keď sa naskytne príležitosť zahrať a zaspievať aj  pre iných ľudí, tak neodmietneme. Ďakujeme Katke za to, že prišla na Luník a samozrejme aj za to, že má s nami nervy a zatiaľ to s nami vydržala.

Tu je jedna z piesní, ktoré hrávame na svätých omšiach, nech vám zneje pekne v ušiach Pajikeras tuke Devla

Tu je text piesne po rómsky aj po slovensky:

Pajikeras Tuke Devla, hoj avjal pre kadi phuv. Tiro dživipen andre amende, te saj avas spasimen.

Ďakujeme Ti Bože, že si prišiel na túto Zem. Tvoj život je v nás, aby sme boli spasení.

Tov tro vas pre amare Roma, kaj te arakhen tiro drom. Te aven the on spasimen akana adadžives.

Polož svoju ruku na našich Rómoch, aby našli tvoju cestu. Aby mohli byť aj oni spasení teraz, dnes.

/:Aven Romale, aven chavale, aven sik ko Jezis, bo Ov tumen užarel :/

/:Poďte Rómovia, poďte bratia, poďte rýchlo k Ježišovi, pretože On vás čaká:/

 

Posledný deň mesiaca január je pre saleziánov a pre ich mladých vždy príležitosťou oslavy, keďže si pripomíname nášho zakladateľa sv. Jána Bosca. Slávnostnú svätú omšu celebrovali spoločne všetci traja saleziáni pôsobiaci tu na Luníku. Mimoriadne pútavú kázeň predniesol najmladší z nás – don Peter Žatkuľák. Po svätej omši nás čakalo ešte sladké prekvapenie.

Popoludní sme sa zúčastnili na zábavno – kultúrnom programe Don Bosco show, ktorý sa uskutočnil v SOŠ Automobilovej na Moldavskej ulici. Aj naši mladí prispeli k bohatému programu dvoma piesňami pod taktovkou našej misijnej dobrovoľníčky Katky Rečlovej.

Keď Pavol Galyas zaspieval pieseň Igen Devla, okamžite si získal publikum, ktoré začalo búrlivo tlieskať. Po vystúpení sa priznal, že mal veľkú trému - bodaj by aj nie. Veď spievať pred 500-členným publikom, nie je každodenná záležitosť pre chlapca z „osady…“

K nášmu peknému zážitku prispela aj cesta zasneženými neodhrnutými košickými ulicami. Miestami sme museli ísť len po cestách, kedže chodníky boli ukryté pod bohatou nádielkou snehu. Aj keď nám cesta trvala celú hodinu tam a ďalšiu späť, nikomu z nás to neprekážalo. Deti sa guľovali, hádzali do snehu a do sýta sa vyšantili. Pozri viac

Tradičná piatková svätá omša o 17:00 h. bola dnes slávnostnejšia. Aj keď už ubehlo 106 rokov od smrti Laury Vicuňovej, 22. január bude v saleziánskych domoch a kostoloch navždy patriť jej spomienke. Ani my sme nezabudli  a v tento deň sme kaplnku spestrili peknou výzdobou. Pred oltárom horela fakľa a na dekoračnej látke sa vynímali slová: „Jej srdce horelo ako fakľa“. Dievčatá v jej veku sa dnes ešte viac zapojili do slávenia svätej omše čítaním prosieb, nesením obetných darov a pekným spevom, ktorý nacvičovali na detskom zbore. Na záver omše nás milo prekvapil oznam o tom, čo sa bude konať na nedeľnom oratku.

Dnešné oratko bolo oproti bežným nedeľným poobediam iné. Chlapci síce hrali s našimi bohoslovcami futbal a Fany zabávala kopec detí hrami pre najmenších ako zvyčajne, no dnes bol bonus navyše.

V miestnosti kaplnky sme premietali film o bl. Laure, ktorej sviatok sme si pripomenuli už na piatkovej sv. omši. No filmom sme neskončili. Prišiel čas dozvedieť sa, čo všetko si naši mladí o Laure zapamätali – z piatkovej kázne, z filmu a niektoré dievčatá aj zo stretka. Nasledoval Kvíz o bl. Laure, ktorý viedla Katka a Zuzka jej pomáhala s odmeňovaním správnych odpovedí. Dvadsaťpäť otázok sme spoločne zodpovedali, ceny rozdali a snáď niečo hodnotné z filmu si odniesli aj v našich srdciach.

Monika Bieščadová, rodáčka z Košíc, po desiatich mesiacoch strávených na Luníku IX ako saleziánska misijná dobrovoľníčka, odchádza na ďalší rok pomôcť našim spolubratom do Azerbajdžanu. Pri nedeľnej svätej omši sa dojímavou rozlúčkou, ktorú pripravili mladí, ktorým sa Monika počas svojho pobytu venovala, vyvolala na niektorých tvárach aj slzičky. Svojou nezištnou službou, doučovaním, vedením malých formačných skupín, pripravovaním rôznych podujatí, si získala viacero sŕdc.  Na konci svätej omše jej mladí zaspievali z vďačnosti pieseň na rozlúčku, ktorú upravili len na túto príležitosť. Spontánna radosť, vďačnosť i ťažkosť z lúčenia je súčasťou služby misijného dobrovoľníka. Vďaka Ti Monika za tvoju veľkodušnosť i malé gestá služby, ktoré si robila s veľkou láskou. Prajeme Ti veľa Božieho požehnania aj v ďalekej krajine, kde budeš najbližší rok pôsobiť.

Na záver vianočného obdobia si mladí z farnosti KVP pod vedením sr. Daniely Somorovej FMA pripravili divadelné vystúpenie pod názvom Vianoce v meste XY. Pozvanie sa dostalo aj k nám na Luník IX, a tak sme sa v rámci nedeľného oratka vo veľkom zástupe vydali pešo do Gymnázia svätých košických mučeníkov na sídlisku KVP.

Divadlo nám vyrozprávalo príbeh o hľadaní prístrešia pre mladú rodinu s bábätkom, ktorá sa práve v štedrovečerný deň ocitla na ulici. Aj keď rodičia Jozef a Mária na prvý pohľad nevyzerali ako Svätá rodina spred dvoch tisícov rokov, symbolizovali ju nielen svojimi menami, ale hlavne podobným osudom. Hľadanie nocľahu sa nakoniec skončilo šťastne; no prijali ich tí, od ktorých by to nik nečakal – banda mladých „uličníkov“, ktorá ich prichýlila vo svojom „brlohu“. Tak dali príklad aj nám; pomôcť, podeliť sa, aj keď sa nám veľa krát zdá, že nemáme s čím.

Včera – 9. 1. 2010 – u nás v Košiciach otec provinciál Karol Maník začal kanonickú vizitáciu. Na jej otvorenie sa zišli všetci košickí spolubratia v saleziánskom stredisku na Troch hôrkach.

Dnes, na slávnosť Krstu Pána, otec provinciál slávil svätú omšu s nami na Luníku IX. Svojou žoviálnosťou a bezbariérovým prístupom si rýchlo získal srdcia mladých.

Na záver svätej omše mu naši mladí pripravili milé prekvapenie: odovzdali mu rómsku bibliu aj s malým kurzom rómskeho jazyka.

Zajtra príde na náš Luník ešte osem saleziánov, ktorí sa spolu budú zamýšľať, ako má naša provincia kráčať s Rómami.

Otec provinciál sa ešte v rámci vizitácie osobne stretne s každým z desaťčlenného misijného tímu, ktorý na Luníku IX pôsobí.