Dušičky, to slovo je známe asi všetkým. Poznajú ho aj naše deti na L9. V tomto období sme sa snažili dať tomuto slovu obsah. Od piatku 2. novembra do štvrtku 8. novembra sme chodili každý deň na cintorín, aby sme pomohli tým, ktorí našu pomoc potrebujú.

Poskytnutie takejto pomoci bolo náplňou aj nášho nedeľného streetvorku – pouličného apoštolátu. Asi tridsať  detí sa zišlo, aby sme si urobili prechádzku na myslavský cintorín a modlili sa za duše v očistci. V utorok sme sa tam vybrali s chlapcami a vo štvrtok táto milá prechádzka pripadla na dievčatá. Vysvetľoval som deťom: „Keď človek zomrie, čaká ho nebo alebo peklo. Väčšinou však do neba priamo nejde, pretože robíme aj zlé veci. A preto musí ísť do očistca, aby sa naučil byť dobrý vo všetkom. Naša modlitba mu v tom veľmi pomáha.“

Deti z tejto veľkodušnosti mali silný zážitok, modlili sa za svojich dedkov, babky, ujov, tety, súrodencov, naozaj do toho vložili srdce. Vidieť takú skupinu na cintoríne bol zážitok aj pre náhodne modliacich sa. Svedčili o tom ich reakcie.

Marián Ondriaš SDB