Prvá adventná nedeľa sa neodmysliteľne spája so zapaľovaním prvej sviece na adventnom venci. Aby tak mohli urobiť aj naše dievčatá,  vyrobili si vlastné adventné vence. Tridsiatka dievčat z nášho strediska si na poslednom stretku pre začatím adventu mohla odskúšať svoju tvorivosť pri spájaní a ozdobovaní vetvičiek do tvaru venca.

"Najdôležitejšie sú aj tak sviece, práve ony nám odrátavajú čas prípravy na veľké stretnutie" - nezabudla pripomenúť sestra Anna. Po dokončení si dievčatá svoje vence označili a netrpezlivo čakali na prvú adventnú nedeľu, kedy ich o. Jozef požehnal.

Otec Jozef nám v kázni pripomenul zmysel adventu nasledovným príbehom:

Jeden môj známy, vždy keď urobil dobrý skutok, povedal „ďalšie jabĺčko za plotom“. Myslel som, že je to dôsledok veľkej úrody jabĺk tento rok, no používa to stále, tak som hľadal dôvod. Povedal mi, že vraj si raz zavolal na pomoc do záhrady chlapcov, ktorým dovolil najesť sa z plodov koľko chcú, no nechcel aby z nej vynášali von (inými slovami kradli). Po čase si všimol, že jeden chlapec vždy hodil jedno jablko cez plot. Nahnevalo ho to, no musel sa v duchu usmiať nad vynaliezavosťou tohto chlapca. Myslel na to, čo bude potom!

Advent je tiež čas, kedy si viac uvedomujeme,  čo bude potom... Dvere akého Kráľovstva nám narodenie Ježiša otvára? Čo si tam vezmeme? Šaty, jedlo, auto, zlato, peniaze...? Alebo „jabĺčka“, čiže dobré skutky, lásku, obetu, ochotu, dobré slovo..., ktoré nás počkajú „za plotom“, čiže po smrti!?

s. Lívia