Aj tí najviac na okraji nás môžu naučiť vzácne veci. Presvedčí vás o tom svedectvo našej Betky.

Raz v týždni sa pod vedením o. Mariána a spolu s pani Monikou vyberieme do periférnej časti Luníka zvanej Mašličkovo. Naše prvé kroky sprevádza modlitba - za ľudí, za miesto, kam prichádzame, i za nás samých. S nadhľadom si tieto chvíle spríjemňujeme spoločným interným humorom. Našou prvou predstavou, do ktorej vo veselej fantázií vstupujeme, je to, ako si vykračujeme po luxusnej najznámejšej Parížskej ulici Champs-Élysées (čítaj šanzelize). Prechádzame popri chatrčiach, niektoré majú dokonca svoje čísla domov. Kráčame až na koniec na už zmapované miestečko pri veľkom strome. Vyťahujeme švihadlá a laná. Deti sa zbiehajú a vítajú nás so širokými úsmevmi, pozdravmi, v ktorých zaznievajú naše mená. Poznajú nás. Tešia sa na nás. Vedia, že niečo prinášame. Prinášame im seba - venujeme im svoj čas, pozornosť, hry, spoločenstvo, piesne, modlitby, úsmevy, maľovanku. Je to čas pre nich. Prinášame im čas, kedy môžu byť skutočnými deťmi. Deťmi, ktoré majú v ich biednom živote priestor na hru.

Dávame im seba ale aj oni nám darúvajú seba. Ukazujú sa nám takí, akí naozaj sú. Nič pred nami neskrývajú - svoje emócie, správanie ani to odkiaľ pochádzajú. Prijímajú nás a dovoľujú nám vstúpiť do ich príbytkov. Pozývajú nás dovnútra, tam, kde niekedy chýba svetlo, jedlo, teplo, poriadok či ostatné... Žijú pospolu a majú jeden druhého.  

Detskej radosti a spontánnosti, ktorou sršia nie je vôbec málo. Bláznia sa radi. To, že môžeme byť nachvíľu v ich živote prítomní takto radostne, nám je zadosťučinením. Lúčime sa v objatiach, úsmevoch a krížiku na čelo.

Alžbeta Hudáková

Nízkoprahová činnosť bola podporená z dotácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v oblasti práce s mládežou,
ktoré administruje NIVAM - Národný inštitút vzdelávania a mládeže.