Posledným dňom tábora nás sprevádzala staršia pani poštárka, ktorá svojou ochotou pomôcť zasievala v druhých lásku.

Prvú polovicu dňa sme spolu s deťmi hrali veľkú hru "Pomoc pani poštárke," do ktorej sa mohli zapojiť všetky deti, nielen tie, ktoré boli na tábore. Všetci sme spoločne priložili ruku k dielu, vyzbierali, čo najviac poštových známok, a tak sa nám podarilo nájsť posledné štyri hľadané kúsočky zlomeného kľúča. Kľúčom sme otvorili nebeskú bránu a na znak radosti sme to poobede oslávili v NEBOPARKU, kde boli pre deti pripravené rôzne aktivitky, ako napríklad: hádzanie šípkami, zostreľovanie teglíkou pomocou vodnej pištole, preskakovanie cez švihadlo, maľovanie omalovanky, maľovanie na tvár či popcorn a cukrová vata.

Cesta do neba nie je ľahká, je potrebné sa snažiť a prekonávať všetky prekážky a vyhýbať sa tomu, čo nás láka na hriech. Malými krôčikmi a predovšetkým s otvoreným a dobrým srdcom sa tam raz môžeme dostať. Aby sme sa do neba dostali musíme byť poslušnými, tak ako bol na konci prvého dňa grázel, radostnými ako bol v druhý deň klaun, čestnými, akými sa stali dvaja zlodeji, pokornými, ako sa stala pyšná slečna a predovšetkým láskavými, ako bola pani poštárka