Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Pre pohodlné komentovanie článkov odporúčame prihlásenie sa:
- prostredníctvom svojho účtu na sociálnej sieti:

- prostredníctvom vytvoreného účtu:

Ak ešte nemáte vytvorený účet, môžete tak urobiť po kliknutí na "Zaregistrovať sa!".

MOD_SLOGIN_LINK

Nácvik vianočného programu

jan 03 2010

Nikto nevie presne, kedy sa to začalo. Ale v istý novembrový deň sme sa pustili do nacvičovania vianočného programu.

K pôvodnému plánu vianočného koncertu sa postupne pridala aj činohra, akýsi pokus o muzikál, a tak sme hľadali schopných a ochotných spevákov a hercov. Väčšina z oslovených ochotne súhlasila. Ich prvou úlohou je naučiť sa texty naspamäť.

Ďalšou úlohou, ktorú si vzala na starosť Zuzka, bolo namaľovať chýbajúce kulisy. A tak sa jedno popoludnie naša chodba premenila na umeleckú dielňu.

Svoje výtvarné umenie popri Zuzke rozvíjali aj niektorí z našich mladých a kulisy boli po niekoľkohodinovej práci hotové.

Po rade individuálnych a skupinkových skúšok sme konečne mohli pristúpiť k spoločnému nácviku. Dalo to dosť práce, nielen hercom, ale aj nám, pretože temperament hercov bol často až príliš živý. Pri takýchto spoločných nácvikoch sa nevyhlo situáciám, kedy sa herci navzájom rozhádali. Avšak každá kríza priniesla ovocie zlepšenia a ku koncu bola z nás celkom dobrá partia.

Sláčikový koncert

jan 03 2010

A aby toho nebolo málo, v tento deň sme zažili ešte jednu peknú udalosť. Spolu s našimi hudobníkmi a spevákmi sme podvečer išli do Kavečian na koncert sláčikového kvarteta.

Ako sa im to páčilo? Aj na hudbu má každý svoj vkus. Táto bola typicky vážna, až smutná klasika, ktorej len málokto dokáže ozaj s potešením rozumieť. Roland sa však prejavil ako hlboký človek a so záujmom sledoval celý koncert. Niektorí mali chuť odísť hneď na začiatku a niektorí boli tak unavení, že sa im občas zatvárali oči.

Cesta tam a späť bola však zaujímavá pre nás všetkých. Večer sme šťastne a plní zážitkov z bohatého dňa dorazili na Luník IX.

Návšteva z Michaloviec – Angi mlyn

jan 03 2010

A je tu nedeľné ráno. Trošku iné ako zvyčajne. Skupinka chlapcov odchádza na autobusovú zastávku, aby privítali našich hostí z Michaloviec. My zatiaľ chystáme hudobné nástroje a pripravujeme všetko potrebné na slávenie svätej omše.

Konečne sú tu ! Kaplnka sa zaplnila a začína svätá omša

Po svätej omši nasleduje ďalší program. Kým sa mládež hrá pri calcette a biliarde, náš kuchársky tím sa venuje príprave stolov a chystaniu jedla.

Po spoločnej modlitbe pred jedlom našich hostí usadíme za stôl. Naše dievčatá sa čašníckemu remeslu priučili veľmi rýchlo a o chvíľu má každý pred sebou tanier chutnej  kapustnice. Aspoň sme si mysleli, že je chutná. Avšak množstvo nedojedených porcií spochybnilo našu pevnú istotu.

Po jedle nasledovali súťaže a hry, ktoré si pripravili animátori z Michaloviec.

Príprava na návštevu z Michaloviec - Angi mlyn

jan 03 2010

Zajtra k nám zavíta rómska mládež z Michalovského Angi mlynu, predchádzajúceho pôsobiska don Petra Bešenyeiho a sestry Anny Chrkavej.

Rozhodli sme sa, že sa na túto udalosť náležite pripravíme. Preto bolo v našom stredisku už od rána rušno. Prípravy začali tradičným spevokolom.

Odtiaľ sa poobede presunuli dievčatá do kuchyne, kde sme sa spoločne pustili do chystania rôznych dobrôt.

Do jedálneho lístka sme zaradili aj chutné kysnuté koláče. Dievčatá šikovne pracovali, práca v kuchyni im šla od ruky.

Nezabudli sme ani na upratovanie. Po vyčistení priestorov dievčatá vyzdobili tabuľu uvítacími nápismi a farebnými ornamentmi.

Večer bolo pre našich hostí všetko prichystané a my sme sa v radostnom očakávaní zajtrajších hostí vrátili domov.

Učiteľ hry na husle

jan 03 2010

Chceli by ste vedieť, čím je pre nás významný tento na prvý pohľad obyčajný štvrtok?

Nuž, do nášho vyučovacieho hudobného tímu pribudol ďalší vzácny človek  - huslista Peťo Fedorko. Takto sa naše hudobné štvrtky obohatili o nový nástroj.

Naučiť sa hrať na husle nie je maličkosť, ale nadšencov pre tento nástroj to neodradilo. Bratia Roland a Rišo sa rozhodli pridať k svojim doterajším hudobným znalostiam aj túto novinku. Do skupinky huslistov sa chce pridať aj Sára.

Prajeme im veľa vytrvalosti.

Návšteva cintorína

jan 03 2010

Je prvá novembrová nedeľa, spomienka na všetkých verných zosnulých. Aj my so skupinkou mládeže sme sa vybrali na farský cintorín do Myslavy, aby sme sa pomodlili za duše našich blízkych. Cestu tam a späť sme využili na prechádzku a na vzájomné rozhovory, ktoré nás stále viac zbližujú a dávajú nám možnosť nahliadnuť vzájomne do zákutí našich sŕdc a spoznať zložité podmienky, v ktorých žije väčšina mladých z Luníka IX.

Príprava na prvé sväté prijímanie

jan 03 2010

Od novembra v nedeľu po svätej omši začína sestra Anna solídnu prípravu na prvé sväté prijímanie pre skupinku menších detí, ktoré nechodia do školy na Luník IX, ktorá sa už ako-tak utriasla.

Doteraz boli tieto stretnutia vo štvrtok, ale stále nebolo jasné, kto všetko tam patrí, totiž dochádzka detí bola veľmi nepravidelná. Preto sme termín tohto stretnutia presunuli na nedeľu po svätej omši, nakoľko účasť na nedeľnej svätej omši pre tých, ktorí sa chcú pripravovať na prvé sväté prijímanie, je nevyhnutná.

Ostatné deti, ktoré navštevujú školu na Luníku IX sa zatiaľ pripravujú počas školskej katechézy s výnimkou starších, ktorých si vezme na starosť don Peter Žatkuľák.

Večné sľuby sestry Jany

jan 03 2010

V tento deň sme sa zúčastnili radostnej udalosti. V kostole v Brezne zložila večné sľuby v Komunite Malých sestier Ježišových sestra Jana, Rómka, apoštolský kontakt don Petra Bešenyeiho z jeho pôsobenia v Bardejove.

Bola to veľmi milá slávnosť, z ktorej sme si odniesli v srdci povzbudenie pre náš osobný duchovný život, ako aj pre našu prácu.

Poslaním malej sestry Jany je život medzi Rómami

Brezno

 

Dvadsiateho septembra sa vo farskom kostole v Brezne uskutočnila veľká slávnosť: svoje večné sľuby v kongregácii Malých sestier Ježišových zložila prvá Rómka – malá sestra Jana. Svätú omšu celebroval rómsky kňaz Eugen Fejczo, koncelebrovali mu rómsky kňaz Viktor Tomčányi a saleziánsky kňaz Peter Bešenyei, pôsobiaci v súčasnosti na košickom Luníku 9. Prítomní boli aj ďalší kňazi, medzi nimi aj dvaja, ktorí pricestovali z Talianska – Luigi Peraboni a Massimo Mostioli, spolupracovníci známeho kňaza, ktorý zasvätil svoj život Rómom – Dona Mária Riboldiho. Kostol bol do posledného miesta zaplnený Rómami z Brezna, z rodnej obce sestry Jany i z ďalších častí Slovenska. Na obrade sa zúčastnili malé sestry Ježišove z Rakúska, Francúzska, Poľska, Českej republiky a Maďarska. Okrem organovej hudby zazneli tiež piesne v podaní skupiny Devleskere čhave z Bardejova.

Sestra Janka sa narodila v roku 1968 v Nižnom Tvarožci, malej podhorskej obci neďaleko poľských hraníc, ako ôsma z desiatich detí. Detstvo nemala ľahké.

Otec bol veľmi šikovný, aby nás uživil, pracoval v bani, vo fabrike na topánky JAS Bardejov, v lese pri dreve. Boli sme chudobná rodina a tak musela zarábať aj mama. S najstaršou sestrou chodila pracovať k miestnym gazdom: pomáhali pri stavbe domu, na poli, v záhrade, rajbali pokrovce. Rómovia v Tvarožci žijú v osade, ktorá je odrezaná od sveta – pod lesom, vzdialená asi pätnásť minút peši od obce. Starší ľudia spomínajú, že cez vojnu chceli Nemci všetkých Rómov v osade vystrieľať. Keď ich sústredili a postavili do radu, vtedy sa ich zastal jeden učiteľ, takže napokon prežili.

Vzdialenosť rómskej osady od obce sa prejavila aj v medziľudských vzťahoch. Rómovia neboli izolovaní iba územne, ale aj sociálne.

S obyvateľmi obce sme nevychádzali najlepšie, môžem povedať, že ako Rómovia sme boli diskriminovaní. Niekedy prišli do osady deti na bicykloch, hádzali do nás kamene a pokrikovali „špinaví Cigáni!“, dochádzalo ku vzájomným bitkám. Keď som začala chodiť do školy, nevedela som po slovensky, ale iba po rómsky. Aj v škole nás biele deti podceňovali, sedeli sme v triede oddelene, vzájomne sa nerozprávali. Na vlastné uši som počula, ako v obchode jeden pán povedal, že „Pán Boh nestvoril Rómov!“ – to ma veľmi zraňovalo, trápilo.

Dôležitú úlohu v živote Rómov tradične zohrávala rodina. Takto to bolo aj v rodine Kaľových, kde si všetci vzájomne pomáhali a navzájom sa podporovali. Sestra Janka si s veľkou úctou spomína na svojho otca, Karola Kaľu.

Rodičia boli veriaci, otec nás naučil modliť sa – vždy, keď z kostola zaznel zvon Anjel Pána, tak sme sa spolu pomodlili. Čítal nám Písmo sväté, ale aj iné knižky, ktoré si požičiaval z knižnice. A čítal nielen nám, chodili k nám aj iní ľudia, ktorým čítal, dokonca aj poéziu. Ľudia si ho vážili, pozývali ho na pohreby, lebo vedel krásne rozprávať. Keď mal štyridsaťštyri rokov, zomrel – ja som mala vtedy trinásť. Po smrti otca sme žili ťažko, niekedy som bola hladná. Po absolvovaní základnej školy som chodila do lesa sadiť stromčeky, s mamou som chodila pomáhať ľuďom v dedine. Aj dnes je tu život ťažký, Rómov do práce neberú, ani keď sú voľné miesta, robia preto čo sa dá.

V Nižnom Tvarožci sú veriaci gréckymi katolíkmi, takými sú aj tunajší Rómovia. Do miestnej cerkvi na bohoslužby však väčšinou nechodili, modlili sa doma. Preto cesta sestry Janky k Bohu a jej dnešnému poslaniu nebola jednoduchá.

Ako malá som chcela byť populárnou speváčkou, rada spievam, potom učiteľkou. Stále ma však trápilo, prečo Rómovia žijú tak biedne, hľadala som odpoveď, nikto mi ju však nevedel dať. Odpoveď som hľadala v Biblii. Keď som ako sedemnásťročná bola na púti v obci Ľutina, pocítila som potrebu vyspovedať sa. Bola to prvá spoveď, prvé stretnutie s Ježišom, bol to začiatok. Viac som sa venovala čítaniu Písma, cítila som, že Boh ma volá. Sprvu som si to nechcela pripustiť, ale bolo to čoraz silnejšie, najmä keď som sa modlila, cítila som, že by som mala patriť Bohu. Jedného dňa som pochopila, že nebudem inak šťastná, iba s Pánom Bohom. Vtedy som sa rozhodla vstúpiť do rehole. Najprv som to skúsila u sestier Baziliánok, ktoré pôsobia v nemocniciach, učia v škole.

Avšak u sestier Bazilánok nebola Janka spokojná, cítila, že musí hľadať inú cestu k Bohu, najmä cez modlitbu. Vtedy ešte nemyslela na možnosť spojiť svoju duchovnú cestu s pomocou Rómom.

U Baziliánok som bola pár mesiacov, bola to cesta hľadania. Pán Boh ma formoval. V Bardejove na Poštárke vtedy pôsobil saleziánsky kňaz Peter Bešenyei, ktorý mi pomohol, zoznámil ma s Malými sestrami Ježišovými. V roku 1992 som po prvý raz prišla k Malým sestrám do Bratislavy. V tunajšej kaplnke som pocítila, že som na tom správnom mieste, bolo mi zrazu všetko blízke. Návšteva sa trikrát opakovala, až som medzi Malými sestrami nakoniec ostala.

Cesta od prvej návštevy fraternity Malých sestier Ježišových po zloženie večných sľubov a prijatie do tejto rehole nie je jednoduchá, u sestry Janky trvala celých šestnásť rokov.

Po stáži a postuláte som nastúpila do noviciátu a opakovane absolvovala dočasné sľuby. Na stáži som bola spolu deväť rokov, na štyroch miestach v Poľsku, vo Francúzsku. Na večené sľuby som sa pripravovala v našom centre v Ríme, v kláštore Tree fontane.

Poslaním Malých sestier Ježišových je „zdieľať život chudobných a nízko postavených, bývať v ich domoch, jesť ich potravu, nosiť ich šaty...“ Pôsobia v najchudobnejších a najopustenejších miestach na svete, medzi kočovnými kmeňmi, neznámymi či opovrhovanými skupinami. Zakladateľka rehole Malá sestra Magdaléna svojim nasledovníčkam kládla na srdce: „Buď Arabkou medzi Arabmi, kočovníčkou medzi kočovníkmi, robotníčkou medzi robotníkmi... ale predovšetkým buď ľudskou medzi ľuďmi“.

Rómovia málo chodia do kostola, aj keď sú veriacimi, majú veľmi radi Pannu Máriu. Sú však málo pripravení, cirkev – a to sme všetci my veriaci – by sme mali viacej chodiť medzi nich. Viera je pre Rómov veľmi dôležitá, Boh nás vie zmeniť, ak to s ním myslíme vážne a úprimne, veriaci človek sa stáva lepším. Prostredníctvom viery získame iný pohľad, budeme vidieť blížneho ako seba samého! Pomoc Rómom cez vieru je na prvom mieste!

Mnoho Rómov na Slovensku býva v chudobných rómskych osadách, nemajú prácu, žijú zo sociálnych podpôr. Jeden z bratov malej sestry Jany je na práci v Čechách, ostatní sú doma, nezamestnaní.

Pre život človeka je rovnako dôležitá duchovná aj materiálna stránka – keď je niekto hladný, ťažko ho budeš presvedčovať o viere, to musí ísť spolu. Rómovia sú často podceňovaní, odmietaní, odkázaní žiť v biednych pomeroch. Ale každý človek má právo dôstojne žiť! Poslaním Malých sestier je nevyvyšovať sa nad chudobných, špinavých, ale každého prijať, milovať, každému dať lásku a dôstojnosť. Súčasťou večných sľubov Malých sestier je aj služba bratom a sestrám v slamoch, ja som do tohto textu ešte vložila ďalšie slová: dám svoj život za svoj národ! Pôsobenie medzi Rómami som pochopila ako svoje životné poslanie od Pána Boha. Som predsa jednou z nich.

Po slávnostnej svätej omši, počas ktorej malá sestra Jana zložila svoje večné sľuby, sa prítomní presunuli na miestny farský úrad, kde pri hudbe súboru Devleskere čhave pokračovala pravá rómska zábava. Na čelnej stene bol veľký nápis: Ježiš – kamiben! Na tvári sestry Jany žiaril šťastný úsmev. Prajem jej, aby jej dlho vydržal, aby mohla lásku a nádej rozdávať okolo seba po celý život. Na rok odchádza do Francúzska, po návrate bude žiť spolu s malými sestrami medzi Rómami, pravdepodobne v Brezne.

Článok:  ARNE B. MANN, http://www.rnl.sk, 18. ročník, 881-884, 23. december 2008

Naša činnosť

jan 03 2010

V pastoračných priestoroch školy sa postupne rozbiehajú nové aktivity. Spoločne hľadáme a skúšame vhodné formy duchovnej služby miestnym obyvateľom.

V prvom rade sa snažíme o dôstojné slávenie svätej omše. S tým súvisí lektorská príprava ako aj príprava hudobného sprievodu.

Vzhľadom na to, že svätá omša je tu ešte veľmi málo chápaná, je potrebné vynaložiť veľké úsilie k tomu, aby deti a mládež počas slávenia svätej omše zachovali ticho a pokoj. Zatiaľ nám v tom pomáha metóda činnej prítomnosti animátorov medzi deťmi počas svätej omše s neustálym povzbudzovaním k lepšiemu správaniu. Veľmi sa nám osvedčilo zobrazovať texty piesní cez dataprojektor na stenu, aby sa k spevu mohli zapojiť všetci zúčastnení.

Po piatkovej a nedeľnej svätej omši býva oratórium pre deti a mládež. Keďže na sídlisku nie sú žiadne priestory pre voľno-časové aktivity, je v mnohých prípadoch evidentne vidieť, že deti a mládež prichádzajú sem iba kvôli hre, pričom aj tu je často problém so správaním. Snažíme sa nájsť citlivý a vhodný spôsob riešenia tejto veci, aby tí, ktorí chcú ozaj prežiť svätú omšu a oratórium ako spoločenstvo, mali na to šancu a neboli utláčaní väčšinovou nespútanou masou.

Dôraz sa kladie na formáciu v malých skupinách. Zatiaľ sme teda zahájili stretko pre 15-ročných a starších, ktoré vedie don Peter Žatkuľák. Stretko začína každú stredu o 17.00 hod. sv. omšou, po nej je vysvetlená téma, o ktorej sa následne diskutuje. Cieľom je pomôcť týmto mladým ľuďom otvoriť svoje srdce Bohu, a uvedomiť si zodpovednosť za svoj život.

Ďalej rozbiehame prípravu na prvé sväté prijímanie pre starších, ktorí ešte neboli a chceli by prijať sviatosť zmierenia a Eucharistiu.

Čo sa týka hudby, tá sa zatiaľ na Luníku IX iba rozvíja a pod patronát bola pridelená Katke Rečlovej. Z tých, ktorí už prišli do kontaktu s klavírom či gitarou, sa postupne začína formovať skupinka pre mládežnícku formu liturgického hudobného sprievodu. K tomu sa pripája zopár nádejných spevákov.

Títo, ako aj ďalší začiatočníci, majú možnosť rozvíjať svoj hudobný talent počas štvrtkového popoludnia, kedy rozbiehame individuálne hodiny hudby.

Do tejto činnosti sa zapojil mladý salezián, profesionál hudobník Tomáš z košickej Kalvárie, ktorý si vzal na starosť vyučovanie bicích nástrojov.

Ďalšia možnosť hudobného vzdelávania je hra na gitare, ktorú má na starosti Katka.

Dúfame, že sa naša hudobná ponuka postupne rozšíri o ďalšie nástroje.

Návšteva na Luníku IX

jan 03 2010

Vo štvrtok (4. 9. 2008) navštívil provinciál Košice a sídlisko Luník IX, kde je naše dielo pre Rómov. Stretol sa tam aj so sestrami saleziánkami, ktoré budú spolu s našimi spolubratmi pracovať v tomto diele a budú tiež vyučovať náboženstvo na tamojšej škole. Fotka je z miestnej kaplnky.

Článok: http://www.saleziani.sk/2008-september-2.html