Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Pre pohodlné komentovanie článkov odporúčame prihlásenie sa:
- prostredníctvom svojho účtu na sociálnej sieti:

- prostredníctvom vytvoreného účtu:

Ak ešte nemáte vytvorený účet, môžete tak urobiť po kliknutí na "Zaregistrovať sa!".

MOD_SLOGIN_LINK

Večné sľuby sestry Jany

jan 03 2010

V tento deň sme sa zúčastnili radostnej udalosti. V kostole v Brezne zložila večné sľuby v Komunite Malých sestier Ježišových sestra Jana, Rómka, apoštolský kontakt don Petra Bešenyeiho z jeho pôsobenia v Bardejove.

Bola to veľmi milá slávnosť, z ktorej sme si odniesli v srdci povzbudenie pre náš osobný duchovný život, ako aj pre našu prácu.

Poslaním malej sestry Jany je život medzi Rómami

Brezno

 

Dvadsiateho septembra sa vo farskom kostole v Brezne uskutočnila veľká slávnosť: svoje večné sľuby v kongregácii Malých sestier Ježišových zložila prvá Rómka – malá sestra Jana. Svätú omšu celebroval rómsky kňaz Eugen Fejczo, koncelebrovali mu rómsky kňaz Viktor Tomčányi a saleziánsky kňaz Peter Bešenyei, pôsobiaci v súčasnosti na košickom Luníku 9. Prítomní boli aj ďalší kňazi, medzi nimi aj dvaja, ktorí pricestovali z Talianska – Luigi Peraboni a Massimo Mostioli, spolupracovníci známeho kňaza, ktorý zasvätil svoj život Rómom – Dona Mária Riboldiho. Kostol bol do posledného miesta zaplnený Rómami z Brezna, z rodnej obce sestry Jany i z ďalších častí Slovenska. Na obrade sa zúčastnili malé sestry Ježišove z Rakúska, Francúzska, Poľska, Českej republiky a Maďarska. Okrem organovej hudby zazneli tiež piesne v podaní skupiny Devleskere čhave z Bardejova.

Sestra Janka sa narodila v roku 1968 v Nižnom Tvarožci, malej podhorskej obci neďaleko poľských hraníc, ako ôsma z desiatich detí. Detstvo nemala ľahké.

Otec bol veľmi šikovný, aby nás uživil, pracoval v bani, vo fabrike na topánky JAS Bardejov, v lese pri dreve. Boli sme chudobná rodina a tak musela zarábať aj mama. S najstaršou sestrou chodila pracovať k miestnym gazdom: pomáhali pri stavbe domu, na poli, v záhrade, rajbali pokrovce. Rómovia v Tvarožci žijú v osade, ktorá je odrezaná od sveta – pod lesom, vzdialená asi pätnásť minút peši od obce. Starší ľudia spomínajú, že cez vojnu chceli Nemci všetkých Rómov v osade vystrieľať. Keď ich sústredili a postavili do radu, vtedy sa ich zastal jeden učiteľ, takže napokon prežili.

Vzdialenosť rómskej osady od obce sa prejavila aj v medziľudských vzťahoch. Rómovia neboli izolovaní iba územne, ale aj sociálne.

S obyvateľmi obce sme nevychádzali najlepšie, môžem povedať, že ako Rómovia sme boli diskriminovaní. Niekedy prišli do osady deti na bicykloch, hádzali do nás kamene a pokrikovali „špinaví Cigáni!“, dochádzalo ku vzájomným bitkám. Keď som začala chodiť do školy, nevedela som po slovensky, ale iba po rómsky. Aj v škole nás biele deti podceňovali, sedeli sme v triede oddelene, vzájomne sa nerozprávali. Na vlastné uši som počula, ako v obchode jeden pán povedal, že „Pán Boh nestvoril Rómov!“ – to ma veľmi zraňovalo, trápilo.

Dôležitú úlohu v živote Rómov tradične zohrávala rodina. Takto to bolo aj v rodine Kaľových, kde si všetci vzájomne pomáhali a navzájom sa podporovali. Sestra Janka si s veľkou úctou spomína na svojho otca, Karola Kaľu.

Rodičia boli veriaci, otec nás naučil modliť sa – vždy, keď z kostola zaznel zvon Anjel Pána, tak sme sa spolu pomodlili. Čítal nám Písmo sväté, ale aj iné knižky, ktoré si požičiaval z knižnice. A čítal nielen nám, chodili k nám aj iní ľudia, ktorým čítal, dokonca aj poéziu. Ľudia si ho vážili, pozývali ho na pohreby, lebo vedel krásne rozprávať. Keď mal štyridsaťštyri rokov, zomrel – ja som mala vtedy trinásť. Po smrti otca sme žili ťažko, niekedy som bola hladná. Po absolvovaní základnej školy som chodila do lesa sadiť stromčeky, s mamou som chodila pomáhať ľuďom v dedine. Aj dnes je tu život ťažký, Rómov do práce neberú, ani keď sú voľné miesta, robia preto čo sa dá.

V Nižnom Tvarožci sú veriaci gréckymi katolíkmi, takými sú aj tunajší Rómovia. Do miestnej cerkvi na bohoslužby však väčšinou nechodili, modlili sa doma. Preto cesta sestry Janky k Bohu a jej dnešnému poslaniu nebola jednoduchá.

Ako malá som chcela byť populárnou speváčkou, rada spievam, potom učiteľkou. Stále ma však trápilo, prečo Rómovia žijú tak biedne, hľadala som odpoveď, nikto mi ju však nevedel dať. Odpoveď som hľadala v Biblii. Keď som ako sedemnásťročná bola na púti v obci Ľutina, pocítila som potrebu vyspovedať sa. Bola to prvá spoveď, prvé stretnutie s Ježišom, bol to začiatok. Viac som sa venovala čítaniu Písma, cítila som, že Boh ma volá. Sprvu som si to nechcela pripustiť, ale bolo to čoraz silnejšie, najmä keď som sa modlila, cítila som, že by som mala patriť Bohu. Jedného dňa som pochopila, že nebudem inak šťastná, iba s Pánom Bohom. Vtedy som sa rozhodla vstúpiť do rehole. Najprv som to skúsila u sestier Baziliánok, ktoré pôsobia v nemocniciach, učia v škole.

Avšak u sestier Bazilánok nebola Janka spokojná, cítila, že musí hľadať inú cestu k Bohu, najmä cez modlitbu. Vtedy ešte nemyslela na možnosť spojiť svoju duchovnú cestu s pomocou Rómom.

U Baziliánok som bola pár mesiacov, bola to cesta hľadania. Pán Boh ma formoval. V Bardejove na Poštárke vtedy pôsobil saleziánsky kňaz Peter Bešenyei, ktorý mi pomohol, zoznámil ma s Malými sestrami Ježišovými. V roku 1992 som po prvý raz prišla k Malým sestrám do Bratislavy. V tunajšej kaplnke som pocítila, že som na tom správnom mieste, bolo mi zrazu všetko blízke. Návšteva sa trikrát opakovala, až som medzi Malými sestrami nakoniec ostala.

Cesta od prvej návštevy fraternity Malých sestier Ježišových po zloženie večných sľubov a prijatie do tejto rehole nie je jednoduchá, u sestry Janky trvala celých šestnásť rokov.

Po stáži a postuláte som nastúpila do noviciátu a opakovane absolvovala dočasné sľuby. Na stáži som bola spolu deväť rokov, na štyroch miestach v Poľsku, vo Francúzsku. Na večené sľuby som sa pripravovala v našom centre v Ríme, v kláštore Tree fontane.

Poslaním Malých sestier Ježišových je „zdieľať život chudobných a nízko postavených, bývať v ich domoch, jesť ich potravu, nosiť ich šaty...“ Pôsobia v najchudobnejších a najopustenejších miestach na svete, medzi kočovnými kmeňmi, neznámymi či opovrhovanými skupinami. Zakladateľka rehole Malá sestra Magdaléna svojim nasledovníčkam kládla na srdce: „Buď Arabkou medzi Arabmi, kočovníčkou medzi kočovníkmi, robotníčkou medzi robotníkmi... ale predovšetkým buď ľudskou medzi ľuďmi“.

Rómovia málo chodia do kostola, aj keď sú veriacimi, majú veľmi radi Pannu Máriu. Sú však málo pripravení, cirkev – a to sme všetci my veriaci – by sme mali viacej chodiť medzi nich. Viera je pre Rómov veľmi dôležitá, Boh nás vie zmeniť, ak to s ním myslíme vážne a úprimne, veriaci človek sa stáva lepším. Prostredníctvom viery získame iný pohľad, budeme vidieť blížneho ako seba samého! Pomoc Rómom cez vieru je na prvom mieste!

Mnoho Rómov na Slovensku býva v chudobných rómskych osadách, nemajú prácu, žijú zo sociálnych podpôr. Jeden z bratov malej sestry Jany je na práci v Čechách, ostatní sú doma, nezamestnaní.

Pre život človeka je rovnako dôležitá duchovná aj materiálna stránka – keď je niekto hladný, ťažko ho budeš presvedčovať o viere, to musí ísť spolu. Rómovia sú často podceňovaní, odmietaní, odkázaní žiť v biednych pomeroch. Ale každý človek má právo dôstojne žiť! Poslaním Malých sestier je nevyvyšovať sa nad chudobných, špinavých, ale každého prijať, milovať, každému dať lásku a dôstojnosť. Súčasťou večných sľubov Malých sestier je aj služba bratom a sestrám v slamoch, ja som do tohto textu ešte vložila ďalšie slová: dám svoj život za svoj národ! Pôsobenie medzi Rómami som pochopila ako svoje životné poslanie od Pána Boha. Som predsa jednou z nich.

Po slávnostnej svätej omši, počas ktorej malá sestra Jana zložila svoje večné sľuby, sa prítomní presunuli na miestny farský úrad, kde pri hudbe súboru Devleskere čhave pokračovala pravá rómska zábava. Na čelnej stene bol veľký nápis: Ježiš – kamiben! Na tvári sestry Jany žiaril šťastný úsmev. Prajem jej, aby jej dlho vydržal, aby mohla lásku a nádej rozdávať okolo seba po celý život. Na rok odchádza do Francúzska, po návrate bude žiť spolu s malými sestrami medzi Rómami, pravdepodobne v Brezne.

Článok:  ARNE B. MANN, http://www.rnl.sk, 18. ročník, 881-884, 23. december 2008

Naša činnosť

jan 03 2010

V pastoračných priestoroch školy sa postupne rozbiehajú nové aktivity. Spoločne hľadáme a skúšame vhodné formy duchovnej služby miestnym obyvateľom.

V prvom rade sa snažíme o dôstojné slávenie svätej omše. S tým súvisí lektorská príprava ako aj príprava hudobného sprievodu.

Vzhľadom na to, že svätá omša je tu ešte veľmi málo chápaná, je potrebné vynaložiť veľké úsilie k tomu, aby deti a mládež počas slávenia svätej omše zachovali ticho a pokoj. Zatiaľ nám v tom pomáha metóda činnej prítomnosti animátorov medzi deťmi počas svätej omše s neustálym povzbudzovaním k lepšiemu správaniu. Veľmi sa nám osvedčilo zobrazovať texty piesní cez dataprojektor na stenu, aby sa k spevu mohli zapojiť všetci zúčastnení.

Po piatkovej a nedeľnej svätej omši býva oratórium pre deti a mládež. Keďže na sídlisku nie sú žiadne priestory pre voľno-časové aktivity, je v mnohých prípadoch evidentne vidieť, že deti a mládež prichádzajú sem iba kvôli hre, pričom aj tu je často problém so správaním. Snažíme sa nájsť citlivý a vhodný spôsob riešenia tejto veci, aby tí, ktorí chcú ozaj prežiť svätú omšu a oratórium ako spoločenstvo, mali na to šancu a neboli utláčaní väčšinovou nespútanou masou.

Dôraz sa kladie na formáciu v malých skupinách. Zatiaľ sme teda zahájili stretko pre 15-ročných a starších, ktoré vedie don Peter Žatkuľák. Stretko začína každú stredu o 17.00 hod. sv. omšou, po nej je vysvetlená téma, o ktorej sa následne diskutuje. Cieľom je pomôcť týmto mladým ľuďom otvoriť svoje srdce Bohu, a uvedomiť si zodpovednosť za svoj život.

Ďalej rozbiehame prípravu na prvé sväté prijímanie pre starších, ktorí ešte neboli a chceli by prijať sviatosť zmierenia a Eucharistiu.

Čo sa týka hudby, tá sa zatiaľ na Luníku IX iba rozvíja a pod patronát bola pridelená Katke Rečlovej. Z tých, ktorí už prišli do kontaktu s klavírom či gitarou, sa postupne začína formovať skupinka pre mládežnícku formu liturgického hudobného sprievodu. K tomu sa pripája zopár nádejných spevákov.

Títo, ako aj ďalší začiatočníci, majú možnosť rozvíjať svoj hudobný talent počas štvrtkového popoludnia, kedy rozbiehame individuálne hodiny hudby.

Do tejto činnosti sa zapojil mladý salezián, profesionál hudobník Tomáš z košickej Kalvárie, ktorý si vzal na starosť vyučovanie bicích nástrojov.

Ďalšia možnosť hudobného vzdelávania je hra na gitare, ktorú má na starosti Katka.

Dúfame, že sa naša hudobná ponuka postupne rozšíri o ďalšie nástroje.

Návšteva na Luníku IX

jan 03 2010

Vo štvrtok (4. 9. 2008) navštívil provinciál Košice a sídlisko Luník IX, kde je naše dielo pre Rómov. Stretol sa tam aj so sestrami saleziánkami, ktoré budú spolu s našimi spolubratmi pracovať v tomto diele a budú tiež vyučovať náboženstvo na tamojšej škole. Fotka je z miestnej kaplnky.

Článok: http://www.saleziani.sk/2008-september-2.html

Chlapčenský letný tábor

jan 01 2010

Chlapčenský tábor sme odštartovali v pondelok.

Na chatu prišli chlapci z Luníka IX, saleziáni don Peter Bešenyei a don Peter Žatkuľák a vystriedali sa tu dobrovoľníčky – pomocníčky v kuchyni: Katka, Maruška a Ivka.

Aj chlapci mali svojho hlavného hrdinu. Bol ním don Bosco, zakladateľ saleziánskej rehole, ktorý celý svoj život zasvätil službe chudobným a opusteným chlapcom. Každý večer mali chlapci možnosť vidieť úryvok z jeho života a práce na filmovom plátne.

A čo také nás cez deň vyčerpalo? Obľúbené boli hry biges a futbal, ktoré sa hrali na neďalekých lúkach. Z tých pokojnejších hier to bola hra na gitare a rôzne spoločenské hry. Okrem toho chlapci vymýšľali huncútstva, ktorých výsledkom boli rozličné kúsky, od vzájomného polievania sa farbami, cez rôzne pasce na menších, na ktoré museli vedúci neustále dávať pozor a predchádzať im, až po nevinné žartíky, ako napríklad vozenie sa v lete na saniach. Niektorí chlapci boli usilovní a pomáhali aj v kuchyni...

Aj chlapci mali možnosť otvoriť svoje srdce Bohu a duchovne podrásť. Každý deň bola sv. omša, raz sa dokonca slúžila vonku v prírode s peknou myšlienkou, aby každý doniesol kameň, ktorý bude symbolizovať jeho osobný problém, ktorý chce odovzdať Bohu. Z týchto kameňov sme postavili oltár, na ktorý prišiel náš Pán.

Jedno dopoludnie bola pre chlapcov duchovná obnova na tému ako nás Ježiš oslobodzuje z otroctva hriechu, s možnosťou prijať sviatosť zmiernia.

Tí, ktorí ešte neboli v opálových baniach, sa iste potešili zaujímavej exkurzii v podzemí Slanských vrchov. Okrem toho sa zahrali na hľadačov opálov  a niektorí z nich skutočne našli v prírode cestou na chatu pekné maličké kamienky, ktoré si odložili na pamiatku.

Niektorí z chlapcov by tam možno radi ostali aj dlhšie, ale čas neúprosne bežal a v piatok bol odvoz pripravený. Vrátili sme sa teda na Luník IX a podobne ako s dievčatami sme tábor ukončili sv. omšou.

Kaplnka

jan 01 2010

To, čo najviac chýba obyvateľom Luníka IX, nie sú materiálne veci. Bieda, ktorá tu panuje, je z veľkej časti následkom duchovného úpadku.

Jednou z podstatných vecí, ktoré zatiaľ na Luníku nie sú, je kostol - posvätné miesto, kde by sa Rómovia mohli stretávať so svojím Bohom. Sv. omše sa zatiaľ slúžia v školskej triede, provizórne upravenej na kaplnku.

Rómska púť

jan 01 2010

Dnes je prvá augustová nedeľa a v tento deň sa v Gaboltove už tradične koná rómska púť. Tohto  podujatia sa zúčastnili aj  saleziáni a dobrovoľníčky z Luníka IX.

Pre don Petra Bešenyeiho je to srdcová záležitosť, nakoľko stál pri zrode týchto pútí a ako tajomník pre pastoráciu Rómov a menšín na Slovensku ich aj naďalej pravidelne navštevuje.

Dievčenský letný tábor

jan 03 2010

V pondelok v popoludňajších hodinách nastúpili do štvorkolesových dopravných prostriedkov dievčatá z Luníka IX, aby pod vedením saleziánov don Petra Bešenyeiho a don Petra Žatkuľáka a v spoločnosti saleziánskych misijných dobrovoľníčok Katky Rečlovej a Zuzky Lysej strávili niekoľko dní na chate na Dubníku.

Hlavnou hrdinkou tábora bola blahoslavená Laura Vicuňová, dievča spod Ánd, vyrastajúce v saleziánskom  oratóriu, ktoré obetovalo život za svoju matku, žijúcu v hriešnom vzťahu. Zomrela ako 13 ročná. Každý večer sme pozerali časť tohto napínavého filmu. V nasledujúci deň bola cez zaujímavú aktivitu priblížená niektorá z Lauriných dobrých vlastností a pomocou súvisiaceho výroku zo Sv. Písma sme si dali predsavzatie do dňa.

Saleziáni – kňazi nám slúžili aj duchovne. Každý deň sme mali na chate sv. omšu. Pre dievčatá to bola príležitosť obnoviť svoj vzťah s Bohom. Pre jednu z nich bol tento čas osobitne významný tým, že po predchádzajúcej príprave práve tu po prvýkrát prijala sviatosť zmierenia a sviatosť Eucharistie.

Spestrením celého tábora bola stála aktivita TAJNÝ PRIATEĽ. Každý večer za zaujímavých alebo obyčajných okolností si každý z nás vytiahol lístoček s menom niektorého člena tábora, ktorému mal byť ďalší deň tajným priateľom. Čo to znamenalo? Robiť mu nejakým spôsobom radosť. A tak sa stalo, že vám niekto poslal nejakú sladkosť, alebo odkaz s povzbudením. Či sa to robilo tajne, to už záležalo od toho, ako kto vydržal držať jazyk za zubami, ale je isté, že keď sme večer mali hádať, kto nám bol v ten deň tajný priateľ, niektorým to šlo veľmi ľahko.

Čas sme si vypĺňali rôznymi hrami, rozprávaním, riešením drobných dievčenských konfliktov,  ručnými prácami, maľbou farbami na sklo, učením sa na gitare ako aj prácou. V programe nechýbali služby týkajúce sa upratovania a aj pomoci s varením. Dievčatá boli šikovné a  práce zvládali veľmi dobre.

Náš poldenný výlet na Šimonku, najvyšší vrch Slanských vrchov, nedopadol príliš slávne. Na vrchol došli iba dvaja vytrvalí vodcovia saleziáni, ostatní to neďaleko od cieľa z rôznych príčin (od lenivosti až po roztrhanú topánku) vzdali a vrátili sa na chatu. Večernú tmu nám rozháňal veselý ohník, na ktorom sme si opiekli špekačky a slaninku, alebo sme ho nechali len tak pokojne horieť a hrali sme sa rôzne hry.

Zaujímavým zážitkom boli večerné skúšky odvahy. Tieto nemáme zachytené fotoaparátom, veď kto by myslel na fotenie v takom strachu. Avšak v pamäti nám zostala tajomná postava, ktorá nás so zaviazanými očami priviedla na neznáme miesto v lese, kde sme si pri sviečke vytiahli tajného priateľa na nasledujúci deň.

Jedno popoludnie sme boli na exkurzii v dubnických opálových baniach. Vystrojení prilbou, lampášom a špeciálnym plášťom sme mali možnosť nazrieť do chladných hlbín zeme a na vlastné oči vidieť výsledky neľahkej práce baníkov. Ujo sprievodca sa v tejto oblasti veľmi dobre vyznal a povedal nám mnoho zaujímavých informácií...

Poriadne unavení, ale plní zážitkov, sme v piatok docestovali na Luník IX, kde sme celý tábor ukončili spoločnou sv. omšou s domácimi farníkmi.

Dobrý priateľ je ako mocná pevnosť

V tábore opálových permoníkov pod Dubníkom

"Ešte dobre, že sme náš tábor o niekoľko dní z objektívnych dôvodov odložili. Byť tu pred týždňom, keď vládli zima a dážď, deti by nemali toľko príležitostí na hry a zábavu," konštatoval salezián Peter Žatkuľák, len čo sme sa zvítali. Práve stružlikal z olámaných konárov niekoľko centimetrové paličky. "Poznáte biges? Je to veľmi zaujímavý a hravý šport, akýsi predchodca baseballu. Ešte prichystám odpaľovače a budeme môcť začať. Pred obedom sa chystáme zahrať si ho hen hore, na lúke..."

Sme hlboko v lesoch pod Dubníkom. Cesta, ktorá vedie k bývalým banským štôlňam, kde sa kedysi ťažil vzácny a drahý opál, je plná výmoľov a jám. A navyše, pre neznalého pomerov je hotovým bludiskom. Nájsť chatku, ktorá sa na päť dní stala novým domovom pre deväť dievčeniec z košického sídliska Lunik IX, dvoch saleziánov i dobrovoľníčok Katky a Zuzky, starajúcich sa o deti, nebolo jednoduché. Napokon sme na ňu natrafili. Zakrytú stromami, na konci nenápadnej, štrkom vysypanej bočnej cesty. Milovníci hubárčenia by si tu prišli na svoje. Koho by nepotešil dubák, ktorý sa na vás akoby usmieval priamo pri lesnom chodníku?

Okolím chatky sa šírila chuťové poháriky dráždiaca vôňa. Sympatická Zuzka, ktorá sa onedlho chystá na misiu na Ukrajinu, sa zvŕtala v maličkej kuchynke. Kuracia polievka bola už takmer hotová, v rúre chytali farbu opekané zemiaky s cibuľou a slaninkou, na sporáku vrelo vo veľkom hrnci kuracie soté so zeleninou. Dievčatá sme našli spolu s Katkou pri stole. Maľovali zlupovacími farbami na sklo. Fantastické obrazce, ale i kvietky, srdiečka, prírodu. A nôtili si pri tom. "Mám už aj vlastné cédečko," pochválila sa Žanetka, na ktorú nám jej rovesníčky prezradili, že už povyhrávala nejednu spevácku súťaž. "Nie som tu prvý raz, v tomto tábore som bola už niekoľkokrát..." A či sa jej tu páči? Zbytočná otázka. Len s úsmevom prikývla.

Nudu, ako nám stihli prezradiť, tu nepoznajú. Televízor síce k dispozícii majú, ale zapínajú ho v podstate iba na to, aby si mohli pozrieť ďalšiu časť príbehu na DVD o ťažkom živote mladučkej zverenkyne saleziánok, ktorá sa obetovala pre svoju mamu, a potom o nej diskutovať. Kým obrázky schli na slnkom zaliatych oknách, dievčence sa s chuťou pustili do ďalšej z hier. Jedna po druhej vychádzali na dvor, po pár sekundách sa vracali, aby našli na najnemožnejších miestach v izbe na prízemí ukryté papieriky s odkazom. Na každý z nich Katka napísala časť vety, ktorá sa na ten deň stala témou dňa. Stačilo potom len všetky lístočky zoradiť správne podľa poradia tak, aby veta dávala zmysel. "Na každý deň máme inú tému," informuje nás Katka, ktorá je na misii na Luníku IX ako saleziánska misijná dobrovoľníčka. Predtým bola sekretárkou na jednom košickom cirkevnom gymnáziu. "Včerajšok sa celý niesol v znamení hesla Dobrý priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad. A tomu sme prispôsobili aj niektoré aktivity." Chcú dievčatám vštepovať lásku, zodpovednosť, ochotu pomáhať, dobro... Príkladom, nenásilnou formou...

Je niečo po jedenástej hodine a osadenstvo tábora sa pomaly pripravuje na biges. Ako to už v ich veku býva, za veľkého švitorenia. Sofia, Paťa i Martinka už čakajú na dvore, čas si krátia vzájomným doberaním. "Len čo sme v pondelok prišli, dali sme to tu do poriadku," nechal sa počuť salezián Peter Bešenyei. "Všetci sme sa pustili do roboty. Dievčatá dvor vyzametali, z okien odstránili pavučiny, poukladali sme drevo, urobili poriadok v chatke i okolo ohniska. A včera sme tu už mali opekačku. A boli sme aj na túre, na Šimonke, najvyššom kopci Slanských vrchov..." "A tiež nočnú prechádzku. Tma bola poriadna, ale ja som sa nebála," tvrdila všetečná Žanetka. "Martina tak trocha..." Popoludní sa chystajú na exkurziu do banských štôlní. Martin Jančok, správca Nadácie Dubnícke opálové bane, ktorý v čase našej návštevy nakupoval v meste proviant pre osadníkov tábora, už pripravil všetko potrebné. Po dobrom obede a chvíli relaxu sa môže ísť na to. Do piatku, kedy sa pobyt v tábore končí, chcú toho stihnúť ešte dosť. Chatka potom na týždeň osirie. No už 11. augusta privíta dvanásťčlennú skupinu chlapcov. V spoločnosti saleziánov don Bosca, ktorí na košickom sídlisku Luník IX pôsobia už vyše mesiaca.

Nadácia Dubnické opálové bane, ktorej hlavným poslaním je obnova, rekonštrukcia, ochrana a sprístupnenie kultúrno-historických a technických pamiatok, banských diel a stavieb po ťažbe drahých opálov, organizuje už niekoľko rokov aj tábory opálových permoníkov. Posledných päť, za podpory spoločnosti U. S. Steel Košice, aj pre chlapcov a dievčatá z Luníka IX Za ten čas sa tu vystriedali desiatky detí...

Článok: FECURKOVÁ Magdaléna, Oceľ východu, 32/2008, 6. 8. 2008

Prvé sväté prijímanie

jan 03 2010

V tento deň pristúpilo k prvému svätému prijímaniu 15 detí z Luníka IX, z toho 3 boli aj pokrstené. Slávnosť sa konala v kostole na Kalvárii v Košiciach, za prítomnosti saleziánov z Luníka IX a vdp. Jozefa Červeňa, ktorý deti pripravoval k prijatiu tejto sviatosti počas uplynulého školského roku.

Prázdniny

jan 03 2010

Prázdninový čas je dobrý na zoznámenie sa so sídliskom a jeho obyvateľmi. Okrem pravidelných svätých omší zatiaľ funguje piatkové a nedeľné oratórium pre deti.

 

Ďakujem rodáci

máj 24 2010

Chcem vyjadriť svoju vďačnosť aj mojim rodákom z Kňažej - Dolný Kubín, za ich dlhoročnú podporu. Zvlášť Vám ďakujem za Vaše modlitby a obety, ktoré prednášate Bohu za nás - saleziánov na Luníku i za našich adresátov. Ďakujem i za Váš príspevok 405 EUR, ktorým ste podporili realizáciu oltára v kaplnke na sídlisku Luník IX.

Peter Žatkuľák

Ďalšie články...

  1. Príspevky na interiér kaplnky