Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Pre pohodlné komentovanie článkov odporúčame prihlásenie sa:
- prostredníctvom svojho účtu na sociálnej sieti:

- prostredníctvom vytvoreného účtu:

Ak ešte nemáte vytvorený účet, môžete tak urobiť po kliknutí na "Zaregistrovať sa!".

MOD_SLOGIN_LINK

Letní dobrovoľníci

feb 28 2011

Tohto leta sa nám na Luníku IX s krátkodobými dobrovoľníkmi akoby vrece roztrhlo. No my sme radi, že je na Slovensku toľko ľudí ochotných stráviť svoj prázdninový čas s deťmi z najvykričanejšieho sídliska, a tak pomôcť i nám, ktorí sme tu celý rok , a trochu odľahčiť z námahy pri prípravách a realizácii mnohých letných akcií, ktoré nás každé prázdniny čakajú.

  • Najdlhšie u nás pobudla Zuzka Balážová z Bratislavy. Bývala na byte s dobrovoľníčkami, a takmer celý mesiac pomáhala, kde to bolo potrebné. Zúčastnila sa prípravy a realizácie dievčenského tábora, varila na chlapčenskom tábore, podieľala sa na príprave prímestského tábora a časť z neho aj zažila.
  • Ďalšia Bratislavčanka bola Mária Sisová, ktorá strávila s nami krásne chvíle na dievčenskom tábore a spolu so Zuzkou, pod taktovkou sr. Anny, tiež varila na chlapčenskom tábore a vo voľných chvíľach sa hrávala s našimi malými luníkovčiatkami na sídlisku.
  • Dominika Mikurdová z Popradu s nami prežila dievčenský tábor a jedno veľmi pekné nedeľné oratko.
  • Mário Kundra zo Stropkova, ako jediný chlapčenský dobrovoľník, pomáhal počas tábora chlapcov.
  • Markéta Krejčová z Českej Republiky došla počas prímestského tábora a bola s nami na animátorskom výlete na Morave.
  • Fany alias Františka Martinková z vedľajšieho sídliska KVP v Košiciach sa hádam už ani neráta do letných dobrovoľníkov, lebo je takmer súčasťou nášho animátorského tímu počas celého roka. Jej dobrovoľnícka práca popri štúdiu je tu veľmi užitočná a nedá sa nespomenúť aj jej letná aktivita spojená s prípravou a realizáciou prímestského tábora.

Všetkým týmto mladým ďakujeme za pomoc a tešíme sa na ďalších odvážlivcov, ktorí sa chcú zbaviť predsudkov voči Rómom. Aj toto je jedna z ciest.

Príhovor na rómskej púti; Gaboltov 2010

sep 15 2010

Drahý otec arcibiskup, drahý otec biskup, bratia kňazi, milé rehoľné sestry, skutočne sa teším vašej prítomnosti, a zároveň vítam všetkých pútnikov, ktorí ste sa zišli tu, na Mariánskej hore v Gaboltove.

Keď mladý človek dovŕši osemnásty rok svojho života, v jeho živote je veľká radosť z dospelosti, spojená s oslavou. Tak aj my máme dôvod dnes spoločne oslavovať. Máme osemnásty ročník púte, ktorá sa stala „dospelou“.

Dovolím si začať myšlienkou hlavného predstaveného saleziánov, ktorý každoročne vyhlasuje centrálnu misijnú myšlienku.

Pre rok 2010 je to heslo - Kráčajme spolu s Rómami.

Pri výbere tejto témy povedal, že hovoriť o Rómoch znamená otvoriť oči realite ich prítomnosti, ako silného, 12 miliónového národa v Európe a 36 miliónového národa vo svete.

Čo ho viedlo k výberu tejto témy?

1. Uvedomil si, že Európe potrebujeme vrátiť dušu pomocou silného misijného projektu. (Zdôrazňuje, že misie nie sú len v Afrike alebo Ázii, ale je potrebné vidieť aj tento veľký rómsky národ, ktorý je medzi nami, a zatiaľ nebol nikdy systematicky evanjelizovaný).

2. Cirkev má v sebe veľkú silu a svojím srdečným, bezbariérovým a otvoreným pastoračným prístupom sa môže stať budovateľkou mostov medzi Rómami a Európskou spoločnosťou.

Uvedomme si, že rómsky národ má v sebe obrovský duchovný potenciál, ktorý Cirkev ešte neobjavila a nevyužila. Rómska populácia je mladá, nebojí sa prijímať život a odovzdávať ho ďalej.

Príklad: Raz sa ma jeden kňaz pýtal, či to už nepreháňame s tými Rómami. A ja som mu dal protiotázku, podľa akých kritérií došiel k takému názoru...

Pred niekoľkými mesiacmi mi náš otec arcibiskup Bernard poslal jeden dotazník zo SAV- ústavu etnológie, aby sme tam vyčíslili, koľko percent svojich aktivít venuje katolícka Cirkev na Slovensku rómskej misii – a my sme museli pravdivo priznať, že ani 1%.

Takže určite to s tou starostlivosťou o Rómov nepreháňame, ale naopak, ešte vám veľa dĺžime. Hovorí sa, že na Slovensku je okolo 8% Rómov, takže aj naše ponuky by sa mali približovať k tomuto číslu...

Tu by som chcel, aby ste si aj vy, bratia a sestry, uvedomili, že všetci tí, ktorí sa vám s láskou, nezištne venujú, sú niekedy akoby medzi dvoma mlynskými kameňmi. Aj majorita na nich tlačí, a aj vy máte svoje požiadavky, nároky, očakávania....

Kňaz, rehoľná sestra, katechéta musí byť tým mostom. Medzi tou majoritnou spoločnosťou a minoritou, na strane ktorej stojí.

K budovaniu mostov medzi majoritnou spoločnosťou a Rómami pomôžu pozitívne vzájomné skúsenosti, pozitívne príklady. Jeden z nich je určite Zefirín Jimenéz Malla.

Je to prvý Róm, ktorý je vyzdvihnutý na oltár. Narodil sa v chudobe, vlastný otec ho opustil a išiel za inou ženou. Vyrástol bez otca. Pre dieťa je ľahšie vyrastať s pocitom, že mu otec zomrel, ako s tým, že ho opustil. A aj napriek tomu všetkému zo Zefirína vyrástla veľká osobnosť s otcovským srdcom.

Tu by som dal apel – dôraz na všetkých otcov!

Aj vy ste rozídení za prácou, často vzdialení, odlúčení od svojej rodiny... Buďte verní svojim ženám, neopúšťajte ľahkovážne svoje deti.

Zefirín nechodil do školy, ale pomáhal doma ako vedel; vyrábal a predával prútené výrobky. Ako 20 ročný sa oženil, ako to napísal don Mário Riboldi, “al modo zingaro”, bez náboženského obradu (ktorý bol slávený až v roku 1912).

Bratia a sestry, pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi bolo spoločensky neprijateľné na Slovensku, aby mladí ľudia žili v spoločnej domácnosti a neboli sobášení. Ale dnes to al modo zingaro, tento cigánsky spôsob, akoby sa stal všeobecnou normou pre všetkých...

Zefirín a Tereza nemohli mať deti, pre Rómov je veľmi ťažké ak nemôžu mať dieťa. V knihách o Rómoch je napísané, že je neprijateľné, aby Rómka išla na potrat. My zo svojej kňazskej skúsenosti vieme, že dnes si aj rómske ženy vedia dať zabiť svoje dieťa.

Všimnime si, bratia a sestry; ako keby sa majorita naučila žiť na spôsob „al modo zingaro“, bez toho aby sa sobášili v kostole a Rómovia sa naučili od majority zabíjať svojich potomkov.

Dnes sa kultúry navzájom miešajú, ovplyvňujú, neexistujú presné hranice...

Čo je príčinou, že sa negatívne prvky z jednej kultúry prelievajú do druhej? Chýba nám viera v živého Boha. A my, bratia a sestry, prichádzame tu, do Gaboltova, aby sme prehĺbili svoju vieru.

Zefirín sa s Terezou až po tridsiatich rokoch spoločného života zosobášil. 30 rokov žili spolu na spôsob al modo zingaro, ale keď Boh vstúpil do ich života, hanbili sa, že nie sú zosobášení (išli sa sobášiť tam, kde ich nikto nepoznal)... Hlavný motív, pre ktorý sa dali zosobášiť, bol, aby sa mohli spovedať a prijímať Ježiša Krista, živého Boha, v Eucharistii.

Príklad: Zefirína poznalo celé Barbastro. Raz stretol chorého človeka na TBC, ktorý vykašliaval krv. Všetci ľudia, ktorí boli na ulici, zrazu zmizli. Vtedy neexistovali na túto chorobu lieky. Zefirín ho vzal pod ramená a odprevadil domov. V tom čase, nakaziť sa TBC znamenalo privolať si smrť.

Prečo to Zefirín dokázal a ostatní nie? Lebo Boh mu dával silu, lebo bol prítomný v jeho živote.

Ak my nebudeme mať Boha v srdci, tiež budeme ohŕňať nos nad Božími i cirkevnými prikázaniami.

Ale ak prijmeme Boha a vpustíme ho do svojho života, ak budeme rešpektovať jeho Slovo a jeho prikázania, tak potom sa to prenesie aj do našich medziľudských vzťahov, do nášho vzájomného spolužitia.

V roku 1936 vypukla občianska vojna v Španielsku. Zefirín bol zatvorený do väzenia, lebo sa zamiešal do situácie na ulici, keď videl, ako útočia na katolíckeho kňaza. Jeden strážca - bachar ho spoznal a vybavil, že ho pustia, pod podmienkou, že sa nebude verejne modliť, lebo inak zomrie. Ale Zefirín sa nedal kúpiť, nezaprel Boha kvôli slobode. O niekoľko dní na to ho na cintoríne zastrelili. Zomrel s výkrikom "Je živý Kristus Kráľ!"... Jeho posledné gesto - v ruke drží ruženec, ako zástavu víťazstva.

4. mája 1997, v Ríme, ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného a dal ho celému svetu za príklad.

Bohu je v každom národe milý ten, kto sa snaží zachovávať jeho Slovo. Buďte si istí, že Boh nerobí rozdiely... U Boha neznamená nič farba pleti, Boh vidí do nášho srdca.

Aj my môžeme zvolať s blahoslaveným Zefirínom: Boh je skutočne živý, Boh má silu konať aj v našom živote, Boh môže premeniť každé srdce, aj to moje, lebo Boh je Kristus Kráľ.

Tu by sa možno už hodilo povedať amen, ale ja sa chcem ešte obrátiť na všetkých tých, ktorí sa vám s láskou venujú (kňazov, rehoľné sestry a katechétov, laikov...).

Aby ste si osvojili tri princípy ako kľúč k srdciam Rómov:

Princíp úcty – vážiť si tých, ktorým sa venujete, v každom prostredí a úctivo sa o nich vyjadrovať v každej spoločnosti. Svoje priateľstvo nemôžeme prežívať iba navonok, len na pol plynu, ale naplno.

Princíp lásky - (tento princíp zahŕňa toleranciu a trpezlivosť - rešpektuje postupný rast) – mať ich rád, a to tak, aby cítili, že ich máme radi.

Princíp neprotirečenia – vedieť ľudí vypočuť, vcítiť sa do nich, zbĺklo neodporovať, bezhlavo nepoučovať, nemať hneď na všetko odpoveď, všetko hneď neriešiť, ale pokojne, trpezlivo vysvetľovať, s láskou argumentovať.

Uvedomme si, že krása duší sa vykupuje osobnou bolesťou. Rómske prostredie treba premodliť a pretrpieť. A preto aj náš život medzi Rómami, bude bolestne krásny...ako to často hovorí rehoľná sestra Anna, ktorá žije už dlhšie medzi Rómami...

Dovolím si s úctou, ale zároveň aj s bázňou osloviť aj našich otcov biskupov.

Otec biskup Štefan, Vám by som chcel poďakovať za sprevádzanie hlavne mladých kňazov v Spišskej diecéze, ktorí sa venujú rómskej misii. Raz som bol pozvaný na Vaše stretnutie a bol som milo prekvapený Vaším osobným záujmom o ich prácu. Bolo to tesne po vianočnom období a vy ste sa ich pýtali, koľko domov, či chatrčí požehnali... Povzbudzovali ste ich, aby neobišli ani tie najbiednejšie ľudské príbytky, aby aj tam prinášali Božie požehnanie a jeho lásku... Ďakujem Vám, ale zároveň Vás aj prosím, aby ste aj naďalej boli morálnou oporou pre svojich kňazov.

Otec arcibiskup Bernard, Vy ste asi jediný, čo ste tu za tých 18 rokov trvania púte nikdy nechýbali. Vždy ste si tento dovolenkový čas vedeli prispôsobiť a podriadiť tejto našej rómskej púti. Ďakujem Vám za to...

A tiež za to, že ste stáli pri mne, keď sa budovala Poštárka, keď sa rodilo dielo v Jarovniciach, a taktiež teraz, keď sa boríme, skutočne boríme s výstavbou diela na Luníku IX v Košiciach. Určite všetkým sa nám bude ľahšie pracovať, keď vieme, že máme za sebou sympatiu a podporu arcibiskupa. Vďaka Vám za tých 18 rokov, počas ktorých som mohol s Vami spolupracovať.

Úplne na záver - som vnútorne presvedčený, že kresťanstvo je ideálna cesta, ktorá otvára dvere k zjednocovaniu kultúr. Čím viac budeme žiť svoju vieru, čím viac sa priblížime k Bohu a k jeho nebeskej matke Panne Márii, tým bližšie budeme mať aj k sebe navzájom. Amen.

Peter Bešenyei sdb

Rómska púť

sep 15 2010

V Nedeľu 1. augusta sa konal 18. ročník púte Rómov do Gaboltova. Na tejto púti nechýbali ani mladí z Luníka IX. Autobus plný pútnikov vyrazil z Luníka o 9:30, po dlhej ceste a prestávke v Bardejove na Poštárke sme do Gaboltova dorazili presne na obed. Po chvíli hľadania najlepšieho miesta sme všetci vytiahli deky a pustili sa do načerpania nových síl skrze dobroty, ktoré každému z nás nabalili starostlivé mami. O 13:00 sa začínal program púte. Načerpané sily sme využili pri modlitbe krížovej cesty, ktorú nám dramatickým spracovaním priblížili mladí z Podsadku pod vedením vdp. Pavola Tondru. Možnosť kultúrne pookriať nám ponúkli mladí z Pastoračného centra Čičava pod vedením vdp. Martina Mekela, ktorí predviedli divadelné vystúpenie Džaha tuha. Na púti nechýbala ani modlitba ruženca, skrze ktorú sme si mohli od Panny Márie Škapuliarskej vyprosiť požehnanie a milosti pre naše rodiny a pre celý Rómsky národ. O 16:00 sa začala slávnostná sv. omša, ktorú celebroval košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober a o. biskup Mons. Štefan Sečka, kazateľom bol o. Peter Bešenyei. Jeho kázeň si môžte pozrieť na tejto stránke. Sv. omšu hudobným sprievodom skrášlili mladí z Luníka IX. Tento slávnostný deň sme ukončili kultúrnym programom, ktorý pripravila kapela ľudovej hudby z Poštárky.

Príhovor na rómskej púti; Gaboltov 2010

Mariapoli 2010

sep 13 2010

Tak isto ako na dovolenku mladých nás na stretnutie Mariapoli pozval Miro Koseček. Tento krát pozval však štyroch mladých z Lunika IX. Boli sme radi, že konečne aspoň na nejaký čas unikneme z Luníka a budeme mať chvíľu čas trošku sa hlbšie zamyslieť nad životom a vzťahom s Bohom. A myslím, že tento zámer sa aj splnil, teda aspoň mne...

Stretnutie sa konalo v meste Banská Štiavnica. Toto mesto je prekrásne, síce je na kopcoch, ale potom mi to dokonca vyhovovalo. Najprv som mrmlal „toto mesto je celé na kopcoch, ja chcem dolinu ako je na Luníku.“ Po nejakom čase som bol rád, že to nie je tak ako som si to predstavoval, veľmi sa mi páčilo toto mesto.

Tohto stretnutia sa zúčastnilo cez 400 ľudí, ktorí prišli s pokorou a prišli načerpať energiu do ďalšieho roka vo svojej práci. Doobeda sme mali duchovný program, pozerali sme videá o zakladateľke hnutia Fokoláre. Ďalej sme mali možnosť sledovať rôzne osobné svedectvá, ako im Boh pomáhal pomôcť prekonať ťažké situácie, ktoré im život priniesol. Poobede sme mali čas pre seba mohli sme navštevovať múzea a iné kultúrne pamiatky, ktoré toto mesto ponúkalo. Niektorí využili možnosť turistiky, samozrejme mi sme využili možnosť kúpania sa na kúpalisku.

Večer sme mali možnosť zúčastňovať sa rôznych workshopov na témy komunikácia, komunikácia medzi snúbencami, ako pôsobí sledovanie televízie na deti a podobne. Celé stretnutie sa uberalo myšlienkou komunikácie a páčilo sa mi to, pretože určite som sa naučil jednu vec, že najdôležitejšou súčasťou dobrej komunikácie je mlčanie.

Myslím si, že každý si prišiel na svoje a určite toto stretnutie obohatilo všetkých, samozrejme každého vlastným spôsobom. Zase sa chcem poďakovať Mirovi Košečkovi a všetkým z hnutia Fokoláre, že nám to umožnili a správali sa tak, ako sa správali. Opäť som sa presvedčil , že takéto správanie sa nedá predstierať.

Na tému Mariapoli som urobil rozhovor s Márie Šťastnou a Viliamom Karasom, členmi hnutia Fokoláre. Tuto reláciu som pripravil pre Rómske mediálne centrum, bolo to odvysielané v Slovenskom rozhlase, takže ak máte čas a chuť nech sa páči.

Dovolenka mladých

sep 10 2010

Počas letných prázdninových dní sme sa ja a Ivan zúčastnili jedného tábora, ktorý organizovalo hnutie Fokoláre v Kráľovej Lehote.

Bolo nás tam cez 100 mladých ľudí. Chlapci bývali v stanoch a dievčatá v chatkách. Samozrejme nám chlapcom to nevadilo, že spíme v stanoch, pretože sme džentlmeni :D Povedali sme si, nech si dievčatá užijú dovolenku. Nazývali to dovolenkou mladých, pomyslel som si aká dovolenka, keď spíme v stanoch. No zistil som, že na lepšej dovolenke som ešte nebol.Páčilo sa mi, že program, ktorý tam bol, nebol povinný. Mohli sme si v podstate robiť čo sme chceli. My z Luníka IX - dvaja chlapci sme boli jediný Rómovia na tejto dovolenke...

Musím povedať, že som sa trošku obával toho, ako nás príjmu ostatní. Pomyslel som si, keďže tam budeme len dvaja predstavitelia minority a väčšina ľudí tam budú ako predstavitelia majority, tak my sa nebudeme môcť brániť. A zase som sa mýlil. Možno si pomyslíte, prečo používam slová majorita, minorita, veď všetci sme si rovný. No musím povedať, že nie vždy to takto funguje. No v tomto prípade to fungovalo perfektne. Nezažil som ani jednu situáciu, ktorou by som mohol nazvať diskrimináciou, či rasizmom. Cítil som sa tam perfektne. Zažili sme kopec skvelých neopakovateľných chvíľ, ktoré si veľmi vážim  a ďakujem Bohu za to, že mi to umožnil. Tí čo boli na tejto dovolenke prvý krát, zároveň aj ja s Ivanom sme si dávali často krát otázku, či títo ľudia sa správajú tak, len preto, že sú tu, alebo sa správajú takto stále. Určite sa takto správajú vždy, pretože takéto predstieranie dobrého správania, tolerancie, úprimnosti a vzájomného pochopenia sa nedá predstierať. Človek vycíti, keby to niekto predstieral.

Nedá mi poďakovať všetkým účastníkom a organizátorom dovolenky, pretože táto dovolenka v našich srdciach ostane veľmi dlho v pozitívnom slova zmysle. Najväčšia vďaka a myslím si, že teraz hovorím aj za Ivana, patrí Mirovi Kosečkovi, ktorý nás na túto dovolenku pozval a zariadil aj poplatky ktoré s tým boli spojené. Povedal nám, dajte čo môžete a ostatné vybavím ja cez dobrých ľudí. Preto ďakujem aj tým dobrým ľuďom, ktorý nám umožnili, zúčastniť sa tejto dovolenky.

Život na Luníku IX nie je ľahký a hlavne pre nás, ktorý chceme žiť ináč ako ostatní Rómovia z tohto známeho sídliska. Preto si myslím, že zažitie takejto skvelej a obohacujúcej skúsenosti spolužitia majority s minoritou aj keď iba na týždeň, dokáže upevniť vzťah s Bohom a celkovo dokáže táto pozitívna skúsenosť prehodnotiť naše názory na život a ľudí na tomto svete. Oplatí sa veriť, že život na tomto svete má zmysel, oplatí sa veriť, že Boh stvoril vo svojej podstate dobrých ľudí, podľa svojho vlastného obrazu.

Zostaňte s Bohom.... Ačhen Devleha....

Miroslav Tirda

Rómska púť

máj 26 2010

Púť Rómov do Gaboltova je vždy v prvú augustovú nedeľu. 19. ročník púte je 7. augusta 2011.

Príhovor na rómskej púti; Gaboltov 2010

PROGRAM

18. ročníka púte Rómov do Gaboltova

1. august 2010

 

13.00 – Krížová cesta

Mladí z Podsadku a vdp. Pavol Tondra

14.00 –  Džaha tuha – divadelné vystúpenie

Pastoračné centrum Čičava pod vedením vdp. Martina Mekela

 

15.00 – Modlitba sv. ruženca Diakon vdp. Michal Horváth z Hanušoviec nad Topľou

 

15.45 – Príprava na sv. omšu

Vdp. Viktor Tomčányi

 

16.00 – SV. OMŠA –  celebruje o. biskup Bernard BOBER a o. biskup Štefan SEČKA

 

Hudobný sprievod pri sv. omši: mladí z Luníka IX

Po sv. omši – kultúrny program – ľudová hudba z Poštárky

 

 

(Priebežne počas celej púte je možnosť pristúpiť k svätej spovedi a v kostole je priestor pre osobnú tichú modlitbu.)

Výlet do Tatier 31. 7. 2010

feb 28 2011

Keďže už o pár dní pocestujeme s našimi animátormi na veľký výlet na Moravu, a ide nás tam až 18, budeme si musieť na túto príležitosť požičať dve veľké deväťmiestne autá. Jedno nám prisľúbili naše sestry saleziánky a po druhé treba zájsť k saleziánom do Popradu. Vybaviť to má pán kaplán, no nepôjde predsa naprázdno takú ceste pre nič za nič. Zobral teda štyroch našich chlapcov, aby videli Tatry, keď už budú tak blízko. Cieľom túry sa stala chata Zamkovského – pre niekoho blízka, pre iného vzdialená chata. Prvý kilometer túry bol veľmi náročný pre polovičku výpravy, kým tá druhá sa tešila a hlavne vládala. Po polhodinke sa situácia obrátila... No príchodom na chatu sa všetko upokojilo a začali sme si vychutnávať Tatry, čučoriedky i okoloidúcich turistov. Nezabudnuteľným zážitkom pre všetkých bola spiatočná cesta. Nasadli sme do veľkého tranzitu a po ozname šoféra, nášho pána kaplána: „Toto je prvýkrát, čo šoférujem také veľké auto!“ – začali vrúcne modlitby, aby sme živí a zdraví došli domov. Vďaka Ti, Bože, že sme došli.

- don Peter Ž. -

Prímestský tábor “Spoločne s Aslanom zachráňme svet” 26. – 30. 7. 2010

feb 28 2011

V pondelok, 26. júla 2010, sa na Luníku IX šírili rôzne správy. Vraj strýko Andrew vyrobil prstene, cez ktoré zmiznete do úplne iného, čarovného sveta. Už takto zmizli dve deti, no a my, deti a animátori z prímestského tábora, sme sa im rozhodli pomôcť.

Vďaka úspešne zvládnutým úlohám sme tieto prstene získali a už poobede sme boli svedkami stvorenia Narnie. Žiaľ, už tam bola aj zlá kráľovná, pred ktorou sme ju museli ochrániť. Nebojte sa, podarilo sa nám, aspoň väčšine :) odolať pokušeniu a získať semienka, z ktorých mal vyrásť strom. Ten mal Narniu chrániť dlhé roky.

Samozrejme, boli sme si to na druhý deň overiť a možno nám neuveríte, ale už tam uplynulo veeeľmi veľa rokov. Strom už nebolo nikde vidieť, zato všade bol sneh a zima – vládla tu zlá kráľovná. My sme sa však nemali zle. Cez skriňu nás previedol milý faun, pán Tumnus. Hostil nás vo svojom dome čokoládou (samozrejme s rukavičkami, šálom a príborom), pukancami (trošku nehygienicky, ale prežili sme :)), jogurtom (niektorí ho mali viac na tričku ako v ústach), ... a rozprával nám o svojej kamarátke Lucy, dievčatku z nášho sveta, ktoré ho tiež nedávno navštívilo. Keď sme od neho odchádzali, sľúbili sme, že ho nezradíme zlej kráľovnej. Poobede nás však už čakalo nepríjemné prekvapenie: pána Tumnusa uniesli. Vynaložili sme nemálo úsilia, mnoho ráz vyskúšali svoju odvahu, aby sme ho spolu s Lucy, Edmundom, Susan a Petrom zachránili. Stretli sme aj pána Bobra a dozvedeli sa, že jedine Aslan nám môže pomôcť.

V záchrannej akcii sme teda pokračovali aj na ďalší deň, no všetko sa len zhoršovalo. Ukázalo sa, že Edmund bol tým zradcom a i keď už svoj čin oľutoval, a nám sa ho nakoniec podarilo vyslobodiť, kráľovná žiadala jeho smrť. Našťastie zasiahol Aslan a my sme mohli odísť plní napätia domov. Až ráno sme sa dozvedeli, že Aslan obetoval svoj život, aby zachránil Edmunda. Aj my sme sa preto celý deň snažili o obetavosť. Aslanova nevinná dobrovoľná obeta spôsobila, že Kamenný stôl praskol a aj smrť bola porazená. Aslan znova žil! A my sme mali viac odvahy bojovať so zlou kráľovnou – čarodejnicou. Tá vojna stála naozaj za to. Bojovali sme vodnými zbraňami (sáčky s vodou), proti kráľovnej a  jej poskokom, ktorí mali dokonca hadicu. Aj napriek tomu, že sme všetci boli takmer dokonale mokrí, nedalo sa poprieť, že čarodejnica bola porazená a my sme mohli byť slávnostne pasovaní za Rytierov Aslanovej armády.

Tým sa to však nekončilo. Posledný deň tábora sa k nám dostal princ Kaspián a hľadal slávnych Rytierov Aslanovej armády. Samozrejme nám vôbec nechcel veriť, že sme to my – vraj sme príliš mladí a malí... Nuž sme mu to museli dokázať. Celý deň sme pomáhali v uliciach Luníka IX. Niekto nosil nákupy až domov, pomáhal pri upratovaní, umýval okná na úrade, čistil chodník, vyniesol starý koberec ... Veru, činili sme sa a ako odmenu sme si vyslúžili sladký poklad na Medveďovej hore. Zároveň sme dostali aj ďalšie prstene – malé ružence. Modlitbou si totiž môžeme Narniu, svet plný dobra, vyčarovať kdekoľvek, aj na Luníku IX.

-Fany Martinková, VIDES-

Snáď sa nám to podarí, keď nám pomôžete aj vy.

 

Chlapčenský letný tábor „Z pastiera bojovník“ 12. – 16. 7. 2010

feb 28 2011

Letné prázdniny sú časom oddychu, zábavy, radosti, výletov a táborov. Aj naši chlapci využili tento čas a strávili spolu s nami týždeň na pobytovom tábore na Borde. Odvaha, priateľstvo, poslušnosť, múdrosť a čestnosť. Toto sú čnosti, ktoré sme sa snažili naučiť od kráľa Dávida, starozákonnej postavy. Počas celého týždňa sme mali možnosť zažiť nezabudnuteľné zážitky. Boj s levom, riešenie šifier, prechádzanie zradnými uličkami plnými  nástrah, výroba odliatkov zo stôp zvierat, to je len zlomok z toho, čo všetko sme museli spolu s Dávidom zvládnuť. Tábor sa začal v pondelok ráno odchodom na Bordu. Po príchode nasledovalo rozdelenie do skupín. Každá skupinka si vymyslela svoj názov, pokrik a erb. Hneď na začiatok sa chlapci v plnení úloh a hrách priučili odvahe a priateľstvu, čnostiam, ktoré boli citeľné a viditeľné počas celého týždňa. V  tento deň sa        samozrejme nezabudlo ani na nočnú hru; dobrodružné naháňanie nočných bludičiek dalo zabrať každému z nás. Druhý deň sme sa vybrali na prechádzku do neďalekej dedinky Herľany. Prechádzka bola síce náročná, ale obed a  hry, ktoré nás  tam čakali, stáli za to. Fajn bolo aj to, že sme každý deň mali sv. omšu a modlitbu sv. ruženca, počas ktorých sme mohli Pánu Bohu poďakovať za všetko čo nám dal. V stredu sme sa snažili priučiť múdrosti a  čestnosti.

Nikto z nás by nečakal, že vyrobiť poplašné zariadenie na ochranu starovekej vzácnej dýky je také ťažké a prenášať vodu v ústach z nádoby do nádoby také zábavné. Štvrtok patril pravde a  učeniu sa pokore. Každý dostal možnosť zistiť pravdu o sebe pri aktivite, pri ktorej si chlapci navzájom písali na papier dobré vlastnosti. V tento deň si chlapci mohli zmerať sily v rôznych športových hrách. Posledný deň bol dôležitý. Spolu s Dávidom sme sa stretli zoči-voči v súboji s Goliášom.

Celý týždeň sme sa na to pripravovali a cvičili. Súboj skončil víťazne, Goliáša sme porazili. Víťazov čakala sladká odmena v podobe torty. Viac autentických informácií a zážitkov získate priamo od účastníkov.                                       

-Pietro-

 

Špeciálne poďakovanie patrí bratom saleziánom, animátorom a kuchárkam na čele so sr. Annou.

Máme nového košického arcibiskupa 10. 7. 2010

feb 28 2011

V druhú júlovú nedeľu sa v katedrále sv. Alžbety slúžila slávnostná svätá omša pri príležitosti kánonického prevzatia arcidiecézy a uvedenia do služby diecézneho biskupa Mons. Bernarda Bobera. Slávnostných obradov sa zúčastnila aj naša misijná komunita z Luníka IX. Otcovi arcibiskupovi prajeme veľa Božieho požehnania a milostí pri plnení jeho duchovnej služby.