Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Pre pohodlné komentovanie článkov odporúčame prihlásenie sa:
- prostredníctvom svojho účtu na sociálnej sieti:

- prostredníctvom vytvoreného účtu:

Ak ešte nemáte vytvorený účet, môžete tak urobiť po kliknutí na "Zaregistrovať sa!".

MOD_SLOGIN_LINK

Zatepľujeme stavbu

feb 28 2011

Dve časti stavby – kostol a ubytovacia časť – prechádzajú v týchto dňoch finálnymi vonkajšími úpravami, t.j. zateplenie polystyrénom, sieťkovanie, omietnutie, položenie podkladovej farby a nahodenie štruktúrovanej omietky. Počasie stavbárom až tak nepraje, lebo je daždivo a vlhko, ale nahodenie krycej plachty na lešenie ich skryje nielen pred dažďom, ale aj pred dotieravými výrastkami detí a mládeže, ktorí si chvíle nudy krátia ich otravovaním nadávkami, či hádzaním kamenia.

Povzbudením pre robotníkov i nás sú naopak naši mladí, ktorí sa v jednu septembrovú sobotu pustili do kopáčskych prác, aby pomohli urýchliť už aj tak meškajúce práce na stavbe.

Adonai Fest 25. 9. 2010

feb 28 2011

Aj tohto septembra sa konal už tradičný Adonai Fest na sídlisku KVP. Pred farou diecézy Božieho Milosrdenstva to ožilo rôznorodým programom. Slávnosť začala sv. omšou, nasledovali rôzne gospelové skupiny, prestriedané vystúpením ľudových tancov. Sr. Lívia s Nikou sa so svojim stretkom „Ohnivé dievčatá“ zúčastnili programu pre deti, ktorý bol zameraný najmä na tvorivé dielne a Pietro so staršími mládežníkmi ich vystriedali večer zhliadnutím vystúpenia Close Harmony Friends. Ďakujeme za pozvanie.

Odovzdanie misijného krížika 17. 9. 2010

feb 28 2011

Aj keď Pietro nezištne pomáha na Luníku IX už pár rokov a od júla je tu na celý ďalší rok ako misijný dobrovoľník, až v tento deň mu je slávnostne odovzdaný misijný krížik a skladá misijný prísľub v kaplnke kláštora karmelitánok na sídlisku KVP.Na slávnosť pozval aj nás a tiež niektorých vybraných mladých.

Slávnostnú svätú omšu celebroval don Peter Kuchár, SDB zodpovedný za misie, no nechýbali ani direktor našej komunity o. Peter a don Peter. Sv. omšu doprevádzali hudbou a spevom naši mladí i sestry karmelitánky.

Po slávnosti nasledovalo milé pohostenie, ktoré Pietrovi pomohli pripraviť mladí z KVP. Jednou z prosieb zo sviatku Jána Bosca, ktoré boli prednesené počas sv. omše, bola aj prosba za Pietra: "Prosíme Ťa za nášho nového dobrovoľníka Pietra, udeľ mu hojnosť  milostí potrebných v jeho misii na Luníku IX, aby pritiahol k Tebe mnoho mladých duší."

To mu zo srdca prajeme a vyprosujeme.

 

Večné sľuby sr. Heleny 4. 9. 2010

feb 28 2011

Sobota 4. septembra bol veľký deň pre 3 sestry saleziánky, ktoré sa rozhodli v tento deň dať navždy svoje ÁNO Pánovi, zložením večných sľubov v Inštitúte dcér Márie Pomocnice. Jednou z nich bola aj sr. Helena Šlenkerová.

Našu sr. Helu sme prišli v tento jej veľký deň potešiť a podporiť aj my. S vďačnosťou za jej prítomnosť sme jej spoločne zablahoželali a popriali vytrvalosť a vernosť povolaniu, Božie požehnanie a kopec potrebných milostí. Slávnosť prebehla v radostnom a rodinnom duchu. Krásu slávnosti ešte znásobil mládežnícky zbor s taliansko-rómsko-slovenským repertoárom, v ktorom účinkovali aj naši mladí.

-Pietro-

 

Bodka 31. 8. 2010

feb 28 2011

S našimi luníkovskými chlapcami sme prijali pozvanie na Mariánsku horu – na Bodku. Zúčastnili sme sa jej po prvý krát. Pre chlapcov to bolo stretnutie s rovesníkmi pri hrách i duchovnej obnove. Naši chlapci si na workshop pripravili rýchlokurz rómčiny. Deň sme zakončili v bazilike, kde sme si od našej nebeskej mamy prosili požehnanie i spoznanie, či prijatie svojho povolania.

-don Peter-

Animátorský výlet na Morave 3. – 7. 8. 2010

feb 28 2011

Tento výlet, aj keď si trúfame nazvať ho animátorský, a mnohí zo zúčastnených nimi nie sú, bol jednoducho výletom pre všetkých našich mladých nad 15 rokov, ktorí sa aspoň trošku aktívnejšie zapájajú do života nášho spoločenstva a obohacujú ho niektorým zo svojich darov a talentov. Teda výlet je odmenou pre snaživejších, ale zároveň aj povzbudením pre tých menej snaživých

No a čo sme teda podnikli za tých päť krátkych dní, z ktorých dva sme iba cestovali tam a späť? Napodiv, stihli sme toho dosť. Vďaka dvom deväťmiestnym autám sme boli celá osádka výletu plne mobilná, takže sme neboli odkázaní na prepravu vlakmi, či autobusmi, a to ušetrilo ozaj mnoho času.

Cieľom prvého dňa bolo precestovať vyše 500 km z nášho sídliska až do Starej Vsi nad Ondřejicí, Diecézneho strediska mládeže, kde sme boli ubytovaní. Nebolo to však také obyčajné ubytko. Čakali nás najbližšie štyri noci vo vagóne odstavenom na dvore strediska. Každá „kajuta“ mohla prichýliť až troch pasažierov. No pred spaním sa treba ešte najesť – jedlo, teda večere a raňajky, sme si svojpomocne pripravovali v kuchyni strediska, ktorú nám naplno poskytli. Obedy sme mávali suché vo forme pikniku, vždy na inom mieste.

V stredu sme si to hneď zrána namierili do saleziánskeho strediska v Ostrave, odkiaľ sme poznali už zopár saleziánov z minuloročnej konferencie a don Pavel bol dokonca istý čas u nás na Luníku. Návštevu sme teda prišli oplatiť. Celým areálom nás sprevádzal dobrovoľník Pišta a don Pavel, direktor komunity v Ostrave. Ich stredisko je ozaj obrovské. Majú tam poschodovú knižnicu, menšiu miestnosť pre deti predškolského veku, čajovňu s barovým pultom, klubovne a samozrejme, súčasťou strediska je aj veľký kostol. Našich mladých však najviac upútala hudobná zvukotesná miestnosť, kde hneď vyskúšali bubny. Veľká zrkadlová stena v tanečnej miestnosti bola ideálna na fotenie a lezecké steny, ukryté za divadelnou halou s javiskom, zasa na odskúšanie svalov na rukách. Za budovou majú postavenú ešte okrúhlu trampolínu, ktorú sme, samozrejme, tiež testovali. Keď sme už všetko videli, počuli i odskúšali, poďakovali sme sa, nechali malé darčeky v podobe našich CDčiek a vybrali sa spoznávať ďalšie pekné miesta a mestá.

Navštívili sme baziliku Navštívenia Panny Márie na Svatom kopečku pri Olomouci, kam ľudia putovali už od 17. storočia. Prichádzali si uctiť Pannu Máriu ako Kráľovnú Moravy, na ktorej orodovanie tu bolo vyslyšaných mnoho modlitieb. Aj my sme tu pobudli v tichu a modlitbe, a keď prišiel čas obeda, spravili sme si piknik pod gaštanmi. Potom sme putovali ďalej pozrieť si mesto Olomouc, jeho námestia a pamiatky. Večer sme strávili spoločnými hrami v stredisku.

Nastal ďalší deň, štvrtok. Doobedie sme strávili v Brne, kde sme boli pozrieť starých známych o. Petra – rómsky manželský pár Pompovcov, pochádzajúcich z Toporca. Presťahovali sa tam, aby pomáhali na miestnej fare a v mládežníckom stredisku, ktoré navštevovali najmä rómske deti. Pozreli sme si ich stredisko i kostol, porozprávali nám o ich činnosti a za farou na záhrade sme strávili pár príjemných chvíľ oddychom popri obedovaní na tráve. Ďalším zážitkom bolo Múzeum Rómskej kultúry, kde sme si pozreli výstavu z dielne maliarky veľkých očí, Bohumily Doležalovej. Videli sme tiež krátky dokument z jej života, ďalšie pripojené výstavy s tematikou holokaustu Rómov počas 2. svetovej vojny a  vystavené fragmenty z ľudovej kultúry rómskeho národa. Poobedie sme strávili na ďalšom pútnickom mieste, na Velehrade. Je to baroková bazilika, ktorá bola spolu s priľahlými budovami (napr. bývalý cisterciánsky kláštor) vyhlásená v r. 2008 za národnú kultúrnu pamiatku. Tak ako na Svatom kopečku, aj tu pred časom slúžil sv. omšu predchádzajúci sv. otec Ján Pavol II.

V piatok sme necestovali, ale ostali sme v stredisku na duchovnú obnovu. Viedol ju Katkin brat Klemo, ktorý tu pôsobí ako kňaz. Bola to veľmi príjemná obnova, presne taká, akú mladí potrebujú, plná príkladov, humoru i vážnych chvíľ. Celá bola zameraná na spoločenstvo a na tímovú prácu, no a na záver sme mali v  skupinách stvárniť zadané vlastnosti, z čoho bolo množstvo zábavy. Nasledovalo silencium, sviatosť zmierenia a svätá omša. Poobede sme vyliezli na strechu našej nocľahárne – na vagónek a predvádzali sme tam všelijaké pózy od výmyslu sveta pred objektívmi fotografov. Aj napriek tomu, že poprchávalo, sme mali večer po volejbalovom turnaji ešte táborák, a potom hajde spať, lebo zajtra už cestujeme domov.

Spiatočná cesta bola trochu zaujímavejšia kvôli zastávke na fare v dedinke Zubák, kde pôsobí vdp. Emil Čurik. Rozhodli sme sa navštíviť ho, aj keď sme museli kvôli tomu spraviť poriadnu zachádzku. Chlapci, ktorí ho zažili ešte ako kaplána na Luníku IX, sa naňho veľmi tešili, chceli vidieť, či sa za tie roky zmenil. Ukázal nám ich kostol i faru, kde má veľké podkrovné priestory pre pastoráciu mládeže, ktorá tu chodí na obnovy a duchovné cvičenia. Ďalšou zastávkou bolo saleziánske stredisko v  Poprade, odkiaľ sme mali požičané jedno z áut. To sme tu zamenili za naše 5-miestne, ktoré nás tu celý čas čakalo. A tí, čo sa nezmestili, mali ďalšie oživenie cesty - išli ďalej vlakom. Nakoniec sme sa všetci šťastne vrátili na náš Luník. Bohu vďaka.

Bol to veľmi pekný výlet a ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na jeho príprave i realizácii. Ostane dlho v našich spomienkach.

 

Púť Rómov 1. 8. 2010

feb 28 2011

V nedeľu 1. augusta sa konal 18. ročník púte Rómov do Gaboltova. Na tejto púti nechýbali ani mladí z Luníka IX. Autobus plný pútnikov vyrazil z Luníka o 9:30. Po dlhšej ceste a prestávke v Bardejove na Poštárke sme do Gaboltova dorazili presne na obed. Po chvíli hľadania najlepšieho miesta sme všetci vytiahli deky a pustili sme sa do načerpania nových síl cez dobroty, ktoré sme si z domu poprinášali. O 13:00 sa začínal program púte.

Načerpané sily sme využili pri modlitbe krížovej cesty, ktorú nám dramatickým spracovaním priblížili mladí z Podsadku pod vedením vdp. Pavla Tondru. Možnosť kultúrne pookriať nám ponúkli mladí z Pastoračného centra Čičava pod vedením vdp. Martina Mekela prostredníctvom divadelného vystúpenia Džaha tuha.

Na púti nechýbala ani modlitba ruženca, skrze ktorú sme si mohli od Panny Márie Škapuliarskej vyprosiť požehnanie a milosti pre naše rodiny a pre celý rómsky národ.

O 16:00 sa začala slávnostná sv. omša, ktorú celebro-val košický arcibiskup metropolita, Mons. Bernard Bober, a o. biskup Mons. Štefan Sečka. Kazateľom bol o. Peter Bešenyei SDB. Svojím strhujúcim príhovorom, ktorý  svedčil o jeho bohatých skúsenostiach z rómskej pastorácie, určite zasiahol mnohé srdcia, aby sa tak mohli čoraz viac otvárať pre Boha a pre duchovné hodnoty. Sv. omšu hudobným sprievodom skrášlili mladí z Luníka IX.

Tento slávnostný deň sme ukončili kultúrnym programom, ktorý pripravila kapela ľudovej hudby z Poštárky.

-Pietro-

 

Letní dobrovoľníci

feb 28 2011

Tohto leta sa nám na Luníku IX s krátkodobými dobrovoľníkmi akoby vrece roztrhlo. No my sme radi, že je na Slovensku toľko ľudí ochotných stráviť svoj prázdninový čas s deťmi z najvykričanejšieho sídliska, a tak pomôcť i nám, ktorí sme tu celý rok , a trochu odľahčiť z námahy pri prípravách a realizácii mnohých letných akcií, ktoré nás každé prázdniny čakajú.

  • Najdlhšie u nás pobudla Zuzka Balážová z Bratislavy. Bývala na byte s dobrovoľníčkami, a takmer celý mesiac pomáhala, kde to bolo potrebné. Zúčastnila sa prípravy a realizácie dievčenského tábora, varila na chlapčenskom tábore, podieľala sa na príprave prímestského tábora a časť z neho aj zažila.
  • Ďalšia Bratislavčanka bola Mária Sisová, ktorá strávila s nami krásne chvíle na dievčenskom tábore a spolu so Zuzkou, pod taktovkou sr. Anny, tiež varila na chlapčenskom tábore a vo voľných chvíľach sa hrávala s našimi malými luníkovčiatkami na sídlisku.
  • Dominika Mikurdová z Popradu s nami prežila dievčenský tábor a jedno veľmi pekné nedeľné oratko.
  • Mário Kundra zo Stropkova, ako jediný chlapčenský dobrovoľník, pomáhal počas tábora chlapcov.
  • Markéta Krejčová z Českej Republiky došla počas prímestského tábora a bola s nami na animátorskom výlete na Morave.
  • Fany alias Františka Martinková z vedľajšieho sídliska KVP v Košiciach sa hádam už ani neráta do letných dobrovoľníkov, lebo je takmer súčasťou nášho animátorského tímu počas celého roka. Jej dobrovoľnícka práca popri štúdiu je tu veľmi užitočná a nedá sa nespomenúť aj jej letná aktivita spojená s prípravou a realizáciou prímestského tábora.

Všetkým týmto mladým ďakujeme za pomoc a tešíme sa na ďalších odvážlivcov, ktorí sa chcú zbaviť predsudkov voči Rómom. Aj toto je jedna z ciest.

Príhovor na rómskej púti; Gaboltov 2010

sep 15 2010

Drahý otec arcibiskup, drahý otec biskup, bratia kňazi, milé rehoľné sestry, skutočne sa teším vašej prítomnosti, a zároveň vítam všetkých pútnikov, ktorí ste sa zišli tu, na Mariánskej hore v Gaboltove.

Keď mladý človek dovŕši osemnásty rok svojho života, v jeho živote je veľká radosť z dospelosti, spojená s oslavou. Tak aj my máme dôvod dnes spoločne oslavovať. Máme osemnásty ročník púte, ktorá sa stala „dospelou“.

Dovolím si začať myšlienkou hlavného predstaveného saleziánov, ktorý každoročne vyhlasuje centrálnu misijnú myšlienku.

Pre rok 2010 je to heslo - Kráčajme spolu s Rómami.

Pri výbere tejto témy povedal, že hovoriť o Rómoch znamená otvoriť oči realite ich prítomnosti, ako silného, 12 miliónového národa v Európe a 36 miliónového národa vo svete.

Čo ho viedlo k výberu tejto témy?

1. Uvedomil si, že Európe potrebujeme vrátiť dušu pomocou silného misijného projektu. (Zdôrazňuje, že misie nie sú len v Afrike alebo Ázii, ale je potrebné vidieť aj tento veľký rómsky národ, ktorý je medzi nami, a zatiaľ nebol nikdy systematicky evanjelizovaný).

2. Cirkev má v sebe veľkú silu a svojím srdečným, bezbariérovým a otvoreným pastoračným prístupom sa môže stať budovateľkou mostov medzi Rómami a Európskou spoločnosťou.

Uvedomme si, že rómsky národ má v sebe obrovský duchovný potenciál, ktorý Cirkev ešte neobjavila a nevyužila. Rómska populácia je mladá, nebojí sa prijímať život a odovzdávať ho ďalej.

Príklad: Raz sa ma jeden kňaz pýtal, či to už nepreháňame s tými Rómami. A ja som mu dal protiotázku, podľa akých kritérií došiel k takému názoru...

Pred niekoľkými mesiacmi mi náš otec arcibiskup Bernard poslal jeden dotazník zo SAV- ústavu etnológie, aby sme tam vyčíslili, koľko percent svojich aktivít venuje katolícka Cirkev na Slovensku rómskej misii – a my sme museli pravdivo priznať, že ani 1%.

Takže určite to s tou starostlivosťou o Rómov nepreháňame, ale naopak, ešte vám veľa dĺžime. Hovorí sa, že na Slovensku je okolo 8% Rómov, takže aj naše ponuky by sa mali približovať k tomuto číslu...

Tu by som chcel, aby ste si aj vy, bratia a sestry, uvedomili, že všetci tí, ktorí sa vám s láskou, nezištne venujú, sú niekedy akoby medzi dvoma mlynskými kameňmi. Aj majorita na nich tlačí, a aj vy máte svoje požiadavky, nároky, očakávania....

Kňaz, rehoľná sestra, katechéta musí byť tým mostom. Medzi tou majoritnou spoločnosťou a minoritou, na strane ktorej stojí.

K budovaniu mostov medzi majoritnou spoločnosťou a Rómami pomôžu pozitívne vzájomné skúsenosti, pozitívne príklady. Jeden z nich je určite Zefirín Jimenéz Malla.

Je to prvý Róm, ktorý je vyzdvihnutý na oltár. Narodil sa v chudobe, vlastný otec ho opustil a išiel za inou ženou. Vyrástol bez otca. Pre dieťa je ľahšie vyrastať s pocitom, že mu otec zomrel, ako s tým, že ho opustil. A aj napriek tomu všetkému zo Zefirína vyrástla veľká osobnosť s otcovským srdcom.

Tu by som dal apel – dôraz na všetkých otcov!

Aj vy ste rozídení za prácou, často vzdialení, odlúčení od svojej rodiny... Buďte verní svojim ženám, neopúšťajte ľahkovážne svoje deti.

Zefirín nechodil do školy, ale pomáhal doma ako vedel; vyrábal a predával prútené výrobky. Ako 20 ročný sa oženil, ako to napísal don Mário Riboldi, “al modo zingaro”, bez náboženského obradu (ktorý bol slávený až v roku 1912).

Bratia a sestry, pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi bolo spoločensky neprijateľné na Slovensku, aby mladí ľudia žili v spoločnej domácnosti a neboli sobášení. Ale dnes to al modo zingaro, tento cigánsky spôsob, akoby sa stal všeobecnou normou pre všetkých...

Zefirín a Tereza nemohli mať deti, pre Rómov je veľmi ťažké ak nemôžu mať dieťa. V knihách o Rómoch je napísané, že je neprijateľné, aby Rómka išla na potrat. My zo svojej kňazskej skúsenosti vieme, že dnes si aj rómske ženy vedia dať zabiť svoje dieťa.

Všimnime si, bratia a sestry; ako keby sa majorita naučila žiť na spôsob „al modo zingaro“, bez toho aby sa sobášili v kostole a Rómovia sa naučili od majority zabíjať svojich potomkov.

Dnes sa kultúry navzájom miešajú, ovplyvňujú, neexistujú presné hranice...

Čo je príčinou, že sa negatívne prvky z jednej kultúry prelievajú do druhej? Chýba nám viera v živého Boha. A my, bratia a sestry, prichádzame tu, do Gaboltova, aby sme prehĺbili svoju vieru.

Zefirín sa s Terezou až po tridsiatich rokoch spoločného života zosobášil. 30 rokov žili spolu na spôsob al modo zingaro, ale keď Boh vstúpil do ich života, hanbili sa, že nie sú zosobášení (išli sa sobášiť tam, kde ich nikto nepoznal)... Hlavný motív, pre ktorý sa dali zosobášiť, bol, aby sa mohli spovedať a prijímať Ježiša Krista, živého Boha, v Eucharistii.

Príklad: Zefirína poznalo celé Barbastro. Raz stretol chorého človeka na TBC, ktorý vykašliaval krv. Všetci ľudia, ktorí boli na ulici, zrazu zmizli. Vtedy neexistovali na túto chorobu lieky. Zefirín ho vzal pod ramená a odprevadil domov. V tom čase, nakaziť sa TBC znamenalo privolať si smrť.

Prečo to Zefirín dokázal a ostatní nie? Lebo Boh mu dával silu, lebo bol prítomný v jeho živote.

Ak my nebudeme mať Boha v srdci, tiež budeme ohŕňať nos nad Božími i cirkevnými prikázaniami.

Ale ak prijmeme Boha a vpustíme ho do svojho života, ak budeme rešpektovať jeho Slovo a jeho prikázania, tak potom sa to prenesie aj do našich medziľudských vzťahov, do nášho vzájomného spolužitia.

V roku 1936 vypukla občianska vojna v Španielsku. Zefirín bol zatvorený do väzenia, lebo sa zamiešal do situácie na ulici, keď videl, ako útočia na katolíckeho kňaza. Jeden strážca - bachar ho spoznal a vybavil, že ho pustia, pod podmienkou, že sa nebude verejne modliť, lebo inak zomrie. Ale Zefirín sa nedal kúpiť, nezaprel Boha kvôli slobode. O niekoľko dní na to ho na cintoríne zastrelili. Zomrel s výkrikom "Je živý Kristus Kráľ!"... Jeho posledné gesto - v ruke drží ruženec, ako zástavu víťazstva.

4. mája 1997, v Ríme, ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného a dal ho celému svetu za príklad.

Bohu je v každom národe milý ten, kto sa snaží zachovávať jeho Slovo. Buďte si istí, že Boh nerobí rozdiely... U Boha neznamená nič farba pleti, Boh vidí do nášho srdca.

Aj my môžeme zvolať s blahoslaveným Zefirínom: Boh je skutočne živý, Boh má silu konať aj v našom živote, Boh môže premeniť každé srdce, aj to moje, lebo Boh je Kristus Kráľ.

Tu by sa možno už hodilo povedať amen, ale ja sa chcem ešte obrátiť na všetkých tých, ktorí sa vám s láskou venujú (kňazov, rehoľné sestry a katechétov, laikov...).

Aby ste si osvojili tri princípy ako kľúč k srdciam Rómov:

Princíp úcty – vážiť si tých, ktorým sa venujete, v každom prostredí a úctivo sa o nich vyjadrovať v každej spoločnosti. Svoje priateľstvo nemôžeme prežívať iba navonok, len na pol plynu, ale naplno.

Princíp lásky - (tento princíp zahŕňa toleranciu a trpezlivosť - rešpektuje postupný rast) – mať ich rád, a to tak, aby cítili, že ich máme radi.

Princíp neprotirečenia – vedieť ľudí vypočuť, vcítiť sa do nich, zbĺklo neodporovať, bezhlavo nepoučovať, nemať hneď na všetko odpoveď, všetko hneď neriešiť, ale pokojne, trpezlivo vysvetľovať, s láskou argumentovať.

Uvedomme si, že krása duší sa vykupuje osobnou bolesťou. Rómske prostredie treba premodliť a pretrpieť. A preto aj náš život medzi Rómami, bude bolestne krásny...ako to často hovorí rehoľná sestra Anna, ktorá žije už dlhšie medzi Rómami...

Dovolím si s úctou, ale zároveň aj s bázňou osloviť aj našich otcov biskupov.

Otec biskup Štefan, Vám by som chcel poďakovať za sprevádzanie hlavne mladých kňazov v Spišskej diecéze, ktorí sa venujú rómskej misii. Raz som bol pozvaný na Vaše stretnutie a bol som milo prekvapený Vaším osobným záujmom o ich prácu. Bolo to tesne po vianočnom období a vy ste sa ich pýtali, koľko domov, či chatrčí požehnali... Povzbudzovali ste ich, aby neobišli ani tie najbiednejšie ľudské príbytky, aby aj tam prinášali Božie požehnanie a jeho lásku... Ďakujem Vám, ale zároveň Vás aj prosím, aby ste aj naďalej boli morálnou oporou pre svojich kňazov.

Otec arcibiskup Bernard, Vy ste asi jediný, čo ste tu za tých 18 rokov trvania púte nikdy nechýbali. Vždy ste si tento dovolenkový čas vedeli prispôsobiť a podriadiť tejto našej rómskej púti. Ďakujem Vám za to...

A tiež za to, že ste stáli pri mne, keď sa budovala Poštárka, keď sa rodilo dielo v Jarovniciach, a taktiež teraz, keď sa boríme, skutočne boríme s výstavbou diela na Luníku IX v Košiciach. Určite všetkým sa nám bude ľahšie pracovať, keď vieme, že máme za sebou sympatiu a podporu arcibiskupa. Vďaka Vám za tých 18 rokov, počas ktorých som mohol s Vami spolupracovať.

Úplne na záver - som vnútorne presvedčený, že kresťanstvo je ideálna cesta, ktorá otvára dvere k zjednocovaniu kultúr. Čím viac budeme žiť svoju vieru, čím viac sa priblížime k Bohu a k jeho nebeskej matke Panne Márii, tým bližšie budeme mať aj k sebe navzájom. Amen.

Peter Bešenyei sdb

Rómska púť

sep 15 2010

V Nedeľu 1. augusta sa konal 18. ročník púte Rómov do Gaboltova. Na tejto púti nechýbali ani mladí z Luníka IX. Autobus plný pútnikov vyrazil z Luníka o 9:30, po dlhej ceste a prestávke v Bardejove na Poštárke sme do Gaboltova dorazili presne na obed. Po chvíli hľadania najlepšieho miesta sme všetci vytiahli deky a pustili sa do načerpania nových síl skrze dobroty, ktoré každému z nás nabalili starostlivé mami. O 13:00 sa začínal program púte. Načerpané sily sme využili pri modlitbe krížovej cesty, ktorú nám dramatickým spracovaním priblížili mladí z Podsadku pod vedením vdp. Pavola Tondru. Možnosť kultúrne pookriať nám ponúkli mladí z Pastoračného centra Čičava pod vedením vdp. Martina Mekela, ktorí predviedli divadelné vystúpenie Džaha tuha. Na púti nechýbala ani modlitba ruženca, skrze ktorú sme si mohli od Panny Márie Škapuliarskej vyprosiť požehnanie a milosti pre naše rodiny a pre celý Rómsky národ. O 16:00 sa začala slávnostná sv. omša, ktorú celebroval košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober a o. biskup Mons. Štefan Sečka, kazateľom bol o. Peter Bešenyei. Jeho kázeň si môžte pozrieť na tejto stránke. Sv. omšu hudobným sprievodom skrášlili mladí z Luníka IX. Tento slávnostný deň sme ukončili kultúrnym programom, ktorý pripravila kapela ľudovej hudby z Poštárky.

Príhovor na rómskej púti; Gaboltov 2010