Volám sa Šimon a chcem sa podeliť, ako som prežil krásny výlet...začalo to takto...Po obede sme si s otcom Mariánom a Janom začali chystať veci na výlet. Pred kostolom už netrpezlivo čakali chlapci, ktorí sa už od rána na výlet tešili.
Keď sme vyšli pred kostol, tak sa ma chlapci hneď vypytovali či aj ja idem s nimi, ako sa volám, odkiaľ som a dokedy som tu. Keď som povedal, že idem s nimi, hneď ma chytili dvaja chalani za ruku a výletný krok začal. Celkom ma to prekvapilo a bolo to veľmi milé, keďže ma ani nepoznali a hneď ma zobrali do partie. Naše kroky smerovali na Medvediu horu. Keď sme tam prišli, zložili sme si veci pri ohnisku, rozbehli sa každý iným smerom a pozbierali drevo. Po chvíľke už horel táborák a chlapci ho preskakovali ako o život. Keď boli vyšantení a vyskákaní, tak sme začali opekať. Najväčšiu zábavu mali chlapci z toho, keď niekomu spadla párka do ohňa alebo začala s toľkého tepla doslova pískať. Keď sa zjedlo všetko čo sme mali zo sebou, otec Marián chlapcom vysvetlil pravidlá hry na upírov a ukázal im hranice pokiaľ môžu utekať a skrývať sa. Na začiatku hry bol jeden upír, ktorý spí a čaká na polnoc. Kým čaká na prebudenie, ostatní hráči sa musia skryť tak, aby ich nenašiel. Ak ich upír nájde a chytí, tiež sa stávajú upírmi. Hra končí, keď sú všetci zúčastnení hráči upírmi. Upírom sa tento krát nepodarilo vyhrať, pretože Jano a ešte dvaja chlapci sa skryli tak, že ich nemohli nájsť. Ja som sa snažil atmosféru hry zachytiť foťákom. Popri hre na upírov otec Marián objavil roklinu a to bol námet na ďalšiu hru. Chlapcov poslal dolu a ich úlohou bolo dostať sa čo najskôr hore. Keď som videl tú stenu, po ktorej sa mali šplhať hore, povedal som si toto nevylezie nikto. No po slove „štart" ostal v rokline len prach a chalani sa šplhali čoraz vyššie. Táto hra bola plná vtipných momentov, pretože vo chvíli, keď sme už skoro mali víťaza pri vrchole, ostatní chalani ho stiahli naspäť dole a hra začala odznova. Nakoniec sa všetkým podarilo tímovo dostať do cieľa. Na záver výletu sme sa spoločne pomodlili, spravili spoločnú fotku a pomaly sme sa vrátili na Luník.
