Možno sa pýtaš, prečo sa volá Medvedia hora, veď v Košiciach nežijú žiadne medvede. Neviem, možno voľakedy dávno, na mieste, kde stojí teraz náš Lunik IX boli husté lesy plné medveďov. Tak, či onak my sme sa zabávali dobre.

Celé to začalo v sobotu, naše stretko Maria Khere Čhave /Máriiny chlapci/ sa stretlo pred saleziánskym strediskom. So špekačkami v batohu sme vyrazili v ústrety bájnej medvedej hore, ktorá sa kedysi hemžila medveďmi.
Po príchode na vrchol samotnej hory sme strategicky rozdelili úlohy. Prvá skupina mala za úlohu vyrobiť oheň - klasika zápalky to asi poznáte. Druhá šla do lesa pohľadať palice vhodné na opekačku. Treba nájsť vhodný a tenký kus dreva, dobre ho odrezať a nakoniec urobiť špic na konci. Čochvíľa sa už špekačky veselo otáčali nad ohňom. Zaiste im muselo byť dosť telo, lebo niektoré to nevydržali a praskli. Mohlo to byť aj od ich radosti, že sú na čerstvom vzduchu. Po špekačkach prišli upíri. Nie takí, čo sajú krv, tí chodia až po polnoci. Ja mám na mysli hru, ktorá sa volá upíri. Jej podstata spočíva v tom dobre sa schovať, aby ťa upír nenašiel. Keď ťa nájde stávaš sa aj ty upírom a pomáhaš mu pri hľadaní.
Všetci sme si užili kopu zábavy, celý výlet sme ukončili spoločnou modlitbou, ako poďakovanie za spoločne strávený čas, a dobré počasie.
Okrem tohto výletu, ktorý sme mali v sobotu sa chlapci - Mária Khere Čhave stretávajú pravidelne, každú stredu na stretku. Kde májú rôzne hry a katechézu o Pánu Ježišovi.