Od 1. do 5. júla 2013 prebiehal v našom saleziánskom stredisku letný prímestský tábor. Prinášame video, fotky a správy z každého dňa.
1. deň
Prvý prázdninový pondelok, prvý júl a teda aj prvý táborový deň sme odštartovali rannou svätou omšou, kde nám o. Peter povedal o tom, že aj my môžeme mať kráľovské srdcia, ako mal kráľ Dávid, o ktorom je celý prímestský tábor u nás, na Luníku IX.
Registrácia detí začala pri bráne, kde už od rána netrpezlivo vyčkával veľký hlúčik chlapcov i dievčat, tešiacich sa na prvé dobrodružstvá. Rozdelili sme sa do skupín podľa farieb a rozdali sme si tričká, aby sme sa navzájom dobre rozpoznali. Doobedie vyplnili rôzne hry a atrakcie, no najmä sme sa všetci spoločne naučili táborovú hymnu.
Po obede sme sa stretli, aby sme si pozreli scénku, v ktorej nám animátori zahrali dôležitý úsek zo života pastiera Dávida. Boh si ho vybral, aby bol pomazaný za kráľa, preto sme aj nášho Dávida pomazali olejom na znak toho, že bude naším táborovým kráľom. Poobedný program sa niesol v duchu súťaží na stanoviskách, kde si deti v skupinkách precvičovali svoju šikovnosť, napríklad v rozoznávaní zvukov, rýchlom behu, „pečení" piškót s banánmi v čokoláde, ale aj v akrobacii či maľovaní skupinovej vlajky.
Dávid bol obľúbencom kráľa Šaula a často mu hrával na harfe, aby nebol smutný, ako sme mohli vidieť v ďalšej scénke. Aj my sme Šaula rozveselili svojimi skupinovými hymnami, ktoré sme vymysleli na jednom zo stanovíšť.
Celým dňom nás sprevádzal moderátor pán kaplán Peťo v oranžovej parochni, ktorý nás vždy prekvapil novým pokrikom. Napokon sme sa rozlúčili s radostným očakávaním ďalšieho dňa.
2. deň
Na druhý deň tábora náš kráľ Dávid asi tak skoro nezabudne. Dávid Horváth slávil svoje osemnáste narodeniny a animátori mu pripravili päťnásobné hoblá... Deti ho povzbudzovali, aby sa nezľakol Goliáša, obrovského chlapa - v podaní Ivana Turtáka.
Doobedie deti strávili výcvikovou prípravou na boj. V skupinách plnili rôzne úlohy: hľadanie a maľovanie kamienkov, test spolupráce s loptičkou na pavučine, beh, prenos zraneného, hod loptičkou do vedra. Najviac ich však zaujala skúška odvahy, keď sa vrhali čelom vzad do prázdna, dúfajúc, že ich animátori a otec Marián v pravý čas zachytia. Za splnené úlohy získali deti sáčky s vodou na boj proti Goliášovi.
Poobede absolvovali deti skúšku odvahy a navštívili niektoré rodiny, kde si vyzdvihli obálku s odkazom. Samotný boj proti obrovi Goliášovi zvádzali najprv deti. Goliáš sa síce bránil, ale nemal šancu uhýnať sa všetkým na neho dopadajúcim sáčkom s vodou. Napriek tomu ostal stále nažive. Dostala ho až super vodná guľa vystrelená z Dávidovho praku, po ktorej sa zrútil na zem. Úprimná radosť v očiach detí bola znamením veľkej výhry.
3. deň
Tretí táborový deň bolo našou úlohou otestovať svoju veľkodušnosť – nakoľko dokážeme byť k druhým láskaví a dopriať im, zatiaľ čo my sa niečoho zriekneme alebo ustúpime a dáme prednosť niekomu inému.
Deti si to mohli vyskúšať v súťažiach, ktoré celé doobedie prebiehali v lese a na lúke. Mohli sme si precvičiť šikovnosť v chytaní vodných bômb, kde bolo zaujímavé sledovať, ako si deti vedeli či nevedeli uhnúť a prepustiť miesto v chytaní aj inému. Vyskúšali sme aj hľadanie kobyliek v tráve v podobe farebných papierikov, chytanie zlodeja či prenášanie ohňa.
V scénke sme mohli vidieť, ako kráľa Šaula začala zožierať žiarlivosť a chcel zabiť Dávida a naopak, ako mal Dávid niekoľko príležitostí pomstiť sa a zabiť Šaula, ale neurobil to, lebo jeho srdce bolo čisté.
Potom sme sa všetci spolu išli zahrať ľudské človeče – každý tím predstavoval panáčika jednej farby. Hádzali sme veľkou kockou a na každom čísle boli pripravené rôzne úlohy či malé odmeny. Po napínavom závere vyhrali modrí, ktorí získali sladkú nanukovú odmenu. Z dnešného dňa si však zobrali ponaučenie a ukázali svoju veľkodušnosť, keď sa podelili so svojou odmenou s ostatnými skupinkami.
Ani dnes nechýbala studená sprcha, táborová hymna a pokriky, ktoré deti už od začiatku perfektne ovládajú. Unavené sa všetky rozbehli domov tešiac sa na ďalšie dobrodružstvá.
4. deň
Vo štvrtok sme začali na svätej omši témou priateľstvo, ktorá nás sprevádzala celým dňom. Aj Dávid mal svojho najlepšieho priateľa. Volal sa Jonatán a v scénkach sme videli, ako veľkodušne sa k sebe navzájom správali. Vedeli si pomáhať a obetovať sa jeden druhému, vždy mysliac na dobro svojho priateľa. Preto sme sa počas doobedňajších aktivít aj my snažili ukázať, ako vieme spolupracovať s kamarátom po boku. A to doslova, pretože dvojice z rôznych skupiniek mali tesne zviazané ruky, pričom museli plniť rôzne úlohy – pozbierať spoločne papierové gule, lyžicou preniesť pingpongovú loptičku, prihrávať si balón, preťahovať sa lanom s inou dvojicou, skákať spolu vo vreci či nakresliť spoločné výtvarné dielko. Nastal veľký chaos, deti sa rozutekali po stanoviskách a za intenzívneho povzbudzovania animátorov sa snažili plniť úlohy čo najlepšie. Desať najlepších dvojíc vyhralo vodnú sprchu, ale suchý napokon nezostal takmer nik.
Poobede sme sa stretli na voľných hrách a atrakciách u nás na dvore, po ktorých nasledovalo divadlo pani Moniky Nexovej, učiteľky zo základnej školy na Luníku IX. V predstavení mohli deti vidieť, aké dôležité je mať dobré srdce, ktoré môže poraziť všetko zlo, pretože láska premieňa všetko na dobré. Kde nechýba láska, tam je pokoj, dobro,...a samozrejme aj priateľstvo. Potom sme v tvorivých dielňach po skupinkách vyrobili krásne a originálne obrazy lúk, aby sme ich na záver podarovali našim mamkám.
Záver patril predstaveniu zajtrajšieho, záverečného dňa, ktorý chceme stráviť mimo sídliska, v peknej prírode. Deti sa už nevedia dočkať!
