Dvadsať chlapcov z Luníka IX, deviati animátori a dve kuchárky – to bola zostava, ktorá premenila chatu na Borde v Slanských vrchoch na stroj času, ktorý ich vrátil do obdobia prvých štyroch storočí. Storočí výbojných vojen Rimanov, viac či menej šialených cisárov a „poslušných“ otrokov.

Cisár Nero bol stelesnením umenia, Septimus Severus zase rád rozširoval územie impéria, a preto sa chlapci za jeho vlády vydali na celodenný pochod. Popri úlohách, ktoré chlapci plnili na cisárov rozkaz, sa do pohanského Ríma začalo tajne vkrádať kresťanstvo. Biskup stanovil podmienky katechumenátu, po ktorom mohla byť polovica chlapcov symbolicky pokrstená. Šiesti zažili tajné „lámanie chleba“ – približnú podobu svätej omše prvých kresťanov.

Dioklecián sa zapísal do dejín ako cisár, ktorý miloval boj a najkrutejšie prenasledoval kresťanov. Pokrstení chlapci boli vystavení skúške, či vyznajú vieru v Ježiša Krista alebo v cisára. Niektorí váhali, iní hrdinsky podstúpili mučenie v podobe oblievania vedrom studenej vody. Krátko po Diokleciánovi nastúpil cisár Konštantín, ktorý vďaka božím znameniam a zázračnému víťazstvu nad súperovou armádou udelil kresťanom slobodu. Mohli tak obchodovaním a stavbou kresťanských chrámov zarobiť posledné cenné denáre pre svoje skupiny.

Chlapci si z improvizovaného Ríma odnášajú mnohé zážitky, no organizátori tábora veria, že krehké semienko viery, ktoré v nich klíči, mohlo opäť o niečo povyrásť.

Peter Roth, sdb