O tom, že hviezdy nepadajú, sme sa dozvedeli počas poznávacieho výletu v NP Poloniny, presnejšie v astronomickom ústave v Kolonickom sedle.

Augustové noci sú známe tzv. padajúcimi hviezdami. Vybrali sme sa ich preskúmať na miesto, odkiaľ sa dajú dobre pozorovať. Cestou na ďaleký východ Slovenska, od ktorého je na skok na Ukrajinu, sme sa zastavili pri vodnej nádrži Starina, ktorej vody zásobujú 80 km vzdialené Košice. Pohľad na zapadajúce slnko nás prinútil urobiť zopár pekných fotiek.

Od Stariny viedla naša cesta za obec Kolonica, do Kolonického sedla, kde si pracovníci a návštevníci astronomického ústavu užívajú jednu z najtmavších oblôh na Slovensku, t.j. bez nadmerného svetelného znečistenia. Krátko po pol desiatej sa otvorila bránka a my sme mohli vstúpiť dovnútra. Nasledovala prednáška o hviezdach, planétach a galaxiách. Pán astronóm hovoril o veľmi múdrych a pre nás vzdialených veciach, našťastie slovníkom, ktorému sme sčasti rozumeli. Tak sme sa dozvedeli, že to nie hviezdy padajú, ale meteory pri vstupe do našej atmosféry ionizujú čiastočky vzduchu, čo vyvoláva krásny efekt akoby vzdialeného ohňostroja. A že tento svetelný efekt vyvolávajúci meteor sa pred vstupom do zemskej atmosféry volá meteorid a keď dopadne až na zem, tak ho nazývame meteorit.

Druhý deň sme začali svätou omšou v kostole v Belej nad Cirochou, odkiaľ pochádzajú viacerí Hankiny kamaráti. Jeden z nich, minorita na dovolenka nás zobral k nim domov na raňajky, kde nás jeho mamka pohostila práve urobenými domácimi lokšami. Ďalej viedlo naše poznávajúce cestovanie cez Morské oko v pohorí Vihorlatu a Zemplínsku šíravu, kde sme si aspoň nohy omočili. Počas výletu, ktorý trval 26 hodín a 11 minút, sme tak spoznali ďalšie perly nášho krásneho Východu.

Peter sdb