Na nedeľnom oratku sme sa skvelo zabávali. Dali sme si úlohu - keďže je sneh a možno čoskoro nebude - pustiť sa do stavania snehuliakov. Naša cesta viedla na ihrisko, je tam pomerne viac snehu, lebo sa tam tak často nechodí. Rozdelili sme deti do skupiniek, kde mali svojho animátora, no nechýbali ani animátori so susedného sídliska KVP. Začali sme! Šlo nám to rýchlo, každý s každým spolupracoval, a preto sme sa tešili, keď sme mali viac gúľ ako sme očakávali. Keď sme skončili so stavaním našich snehuliakov, zahrali sme sa hru Kubo velí. No a na konci na nás čakala sladká odmena. Víťazmi sme boli všetci, lebo sme dokázali spolupracovať ako tím, ale hlavné bolo, že sme sa zabávili. Naše oratko sme zakončili spoločnou modlitbou. viac

Toto nedeľné popoludnie sme mali v pláne podeliť deti do skupín a spoločne s nimi stavať snehuliaky. Ale počas dňa trochu primrzlo, sneh bol veľmi sypký a bolo ťažké z neho urobiť obyčajnú guľu na guľovanie a nie to ešte postaviť snehuliaka. Z pôvodného plánu sme upustili, ale radosť zo šantenia sa na snehu nám nechýbala, nebola o ňu núdza. Najstarší chalani hrali akrobatický futbal so špeciálnymi pravidlami upravenými pre snehové podmienky. Niektoré deti sa šmýkali na kúskoch starého linolea, ďalšie hojdali...

Dvom skupinám dievčat sa  venovala Nika, Fany, Zuzka a Katka. Keď sme boli dostatočne vyšantení a premočení, rýchlo sme sa pobrali domov. Viem, že nie všetky deti sa mali do čoho prezliecť alebo kde usušiť. Na niektorých šaty museli spontánne uschnúť. Jeden chalan, ktorého som pozýval zahrať sa, mi ukázal na svoje poltopánky a ja som pochopil, že s tými do snehu ísť nemôže. Len tak z diaľky sa smutne prizeral, ako sa ostatné deti hrajú. Niekedy stačí skutočne málo k opravdivej čistej radosti.

Vďaka ti, Bože, za peknú nádielku snehu.

Naša skupina vznikala veľmi pomaličky a sporadicky. Asi pred rokom prišla na Luník IX Katarína Rečlová, ktorá sa ujala vedenia zboru. Keď prišla na naše sídlisko, žiaden zbor neexistoval, hoci pred príchodom saleziánov existoval - no rozpadol sa, pretože nám odišla teta Julka (naša bývalá zboristka). Katke sa podarilo naučiť hrať na gitaru pár chlapcov, odchytila si pár spevákov a takto to všetko začalo. Začiatky boli veľmi ťažké. Veľký problém bol s dochádzkou na nácviky. Naša hlavná úloha je hrať na sv. omšiach, no keď sa naskytne príležitosť zahrať a zaspievať aj  pre iných ľudí, tak neodmietneme. Ďakujeme Katke za to, že prišla na Luník a samozrejme aj za to, že má s nami nervy a zatiaľ to s nami vydržala.

Tu je jedna z piesní, ktoré hrávame na svätých omšiach, nech vám zneje pekne v ušiach Pajikeras tuke Devla

Tu je text piesne po rómsky aj po slovensky:

Pajikeras Tuke Devla, hoj avjal pre kadi phuv. Tiro dživipen andre amende, te saj avas spasimen.

Ďakujeme Ti Bože, že si prišiel na túto Zem. Tvoj život je v nás, aby sme boli spasení.

Tov tro vas pre amare Roma, kaj te arakhen tiro drom. Te aven the on spasimen akana adadžives.

Polož svoju ruku na našich Rómoch, aby našli tvoju cestu. Aby mohli byť aj oni spasení teraz, dnes.

/:Aven Romale, aven chavale, aven sik ko Jezis, bo Ov tumen užarel :/

/:Poďte Rómovia, poďte bratia, poďte rýchlo k Ježišovi, pretože On vás čaká:/

 

Posledný deň mesiaca január je pre saleziánov a pre ich mladých vždy príležitosťou oslavy, keďže si pripomíname nášho zakladateľa sv. Jána Bosca. Slávnostnú svätú omšu celebrovali spoločne všetci traja saleziáni pôsobiaci tu na Luníku. Mimoriadne pútavú kázeň predniesol najmladší z nás – don Peter Žatkuľák. Po svätej omši nás čakalo ešte sladké prekvapenie.

Popoludní sme sa zúčastnili na zábavno – kultúrnom programe Don Bosco show, ktorý sa uskutočnil v SOŠ Automobilovej na Moldavskej ulici. Aj naši mladí prispeli k bohatému programu dvoma piesňami pod taktovkou našej misijnej dobrovoľníčky Katky Rečlovej.

Keď Pavol Galyas zaspieval pieseň Igen Devla, okamžite si získal publikum, ktoré začalo búrlivo tlieskať. Po vystúpení sa priznal, že mal veľkú trému - bodaj by aj nie. Veď spievať pred 500-členným publikom, nie je každodenná záležitosť pre chlapca z „osady…“

K nášmu peknému zážitku prispela aj cesta zasneženými neodhrnutými košickými ulicami. Miestami sme museli ísť len po cestách, kedže chodníky boli ukryté pod bohatou nádielkou snehu. Aj keď nám cesta trvala celú hodinu tam a ďalšiu späť, nikomu z nás to neprekážalo. Deti sa guľovali, hádzali do snehu a do sýta sa vyšantili. Pozri viac

Tradičná piatková svätá omša o 17:00 h. bola dnes slávnostnejšia. Aj keď už ubehlo 106 rokov od smrti Laury Vicuňovej, 22. január bude v saleziánskych domoch a kostoloch navždy patriť jej spomienke. Ani my sme nezabudli  a v tento deň sme kaplnku spestrili peknou výzdobou. Pred oltárom horela fakľa a na dekoračnej látke sa vynímali slová: „Jej srdce horelo ako fakľa“. Dievčatá v jej veku sa dnes ešte viac zapojili do slávenia svätej omše čítaním prosieb, nesením obetných darov a pekným spevom, ktorý nacvičovali na detskom zbore. Na záver omše nás milo prekvapil oznam o tom, čo sa bude konať na nedeľnom oratku.

Dnešné oratko bolo oproti bežným nedeľným poobediam iné. Chlapci síce hrali s našimi bohoslovcami futbal a Fany zabávala kopec detí hrami pre najmenších ako zvyčajne, no dnes bol bonus navyše.

V miestnosti kaplnky sme premietali film o bl. Laure, ktorej sviatok sme si pripomenuli už na piatkovej sv. omši. No filmom sme neskončili. Prišiel čas dozvedieť sa, čo všetko si naši mladí o Laure zapamätali – z piatkovej kázne, z filmu a niektoré dievčatá aj zo stretka. Nasledoval Kvíz o bl. Laure, ktorý viedla Katka a Zuzka jej pomáhala s odmeňovaním správnych odpovedí. Dvadsaťpäť otázok sme spoločne zodpovedali, ceny rozdali a snáď niečo hodnotné z filmu si odniesli aj v našich srdciach.

Monika Bieščadová, rodáčka z Košíc, po desiatich mesiacoch strávených na Luníku IX ako saleziánska misijná dobrovoľníčka, odchádza na ďalší rok pomôcť našim spolubratom do Azerbajdžanu. Pri nedeľnej svätej omši sa dojímavou rozlúčkou, ktorú pripravili mladí, ktorým sa Monika počas svojho pobytu venovala, vyvolala na niektorých tvárach aj slzičky. Svojou nezištnou službou, doučovaním, vedením malých formačných skupín, pripravovaním rôznych podujatí, si získala viacero sŕdc.  Na konci svätej omše jej mladí zaspievali z vďačnosti pieseň na rozlúčku, ktorú upravili len na túto príležitosť. Spontánna radosť, vďačnosť i ťažkosť z lúčenia je súčasťou služby misijného dobrovoľníka. Vďaka Ti Monika za tvoju veľkodušnosť i malé gestá služby, ktoré si robila s veľkou láskou. Prajeme Ti veľa Božieho požehnania aj v ďalekej krajine, kde budeš najbližší rok pôsobiť.

Na záver vianočného obdobia si mladí z farnosti KVP pod vedením sr. Daniely Somorovej FMA pripravili divadelné vystúpenie pod názvom Vianoce v meste XY. Pozvanie sa dostalo aj k nám na Luník IX, a tak sme sa v rámci nedeľného oratka vo veľkom zástupe vydali pešo do Gymnázia svätých košických mučeníkov na sídlisku KVP.

Divadlo nám vyrozprávalo príbeh o hľadaní prístrešia pre mladú rodinu s bábätkom, ktorá sa práve v štedrovečerný deň ocitla na ulici. Aj keď rodičia Jozef a Mária na prvý pohľad nevyzerali ako Svätá rodina spred dvoch tisícov rokov, symbolizovali ju nielen svojimi menami, ale hlavne podobným osudom. Hľadanie nocľahu sa nakoniec skončilo šťastne; no prijali ich tí, od ktorých by to nik nečakal – banda mladých „uličníkov“, ktorá ich prichýlila vo svojom „brlohu“. Tak dali príklad aj nám; pomôcť, podeliť sa, aj keď sa nám veľa krát zdá, že nemáme s čím.

Včera – 9. 1. 2010 – u nás v Košiciach otec provinciál Karol Maník začal kanonickú vizitáciu. Na jej otvorenie sa zišli všetci košickí spolubratia v saleziánskom stredisku na Troch hôrkach.

Dnes, na slávnosť Krstu Pána, otec provinciál slávil svätú omšu s nami na Luníku IX. Svojou žoviálnosťou a bezbariérovým prístupom si rýchlo získal srdcia mladých.

Na záver svätej omše mu naši mladí pripravili milé prekvapenie: odovzdali mu rómsku bibliu aj s malým kurzom rómskeho jazyka.

Zajtra príde na náš Luník ešte osem saleziánov, ktorí sa spolu budú zamýšľať, ako má naša provincia kráčať s Rómami.

Otec provinciál sa ešte v rámci vizitácie osobne stretne s každým z desaťčlenného misijného tímu, ktorý na Luníku IX pôsobí.

Bolo nás práve 15, ktorí sme sa 5. 1. 2010  vybrali na Medvediu horu nad Myslavou, aby sme trochu vypadli zo stereotypného prostredia L IX., do peknej zimnej prírody. Aj keď je zima zatiaľ bez snehu,  prežili sme 5 hodín v chladnom, ale peknom prostredí. Hneď ako sme dorazili k nášmu obľúbenému ohnisku, všetci sme spoločne nanosili suché konáre a pripravili oheň. Šéfkuchár Bysťo sa pustil do varenia, pri ktorom mu viacerí asistovali, väčšina žiaľ iba jazykom. Popri tom sme stihli ešte hrať perfektnú hru na upírov, ako stvorenú do tohto terénu. Poriadne sme sa nabehali, vykričali, no hlavne zohriali.

Šéfkuchár nedbal na plané reči „pomocníkov“, ani na volanie o pomoc, ktoré sa v behu pred upírmi každú chvíľu ozívalo z lesa a guľáš úspešne dovaril.

Po dobrom obede (pri ktorom aj slečna Nikola Guľášová jedla guľáš) sme si na susednej lúčke náhodne vybrali patrónov na tento rok. Počas spoločnej modlitby sv. ruženca a kamarátskych rozhovorov sme prešli do Bašky, zišli do Myslavy a odtiaľ naspäť na L IX. Vďaka ti Bože za pekný deň.

Nový rok začíname s Ježišom, rannou svätou omšou (t.j. o 10:00 h.). Vzhľadom na silvestrovský nočný program na Troch hôrkach, ktorého sme sa v hojnom počte zúčastnili, je desiata hodina naozaj veľmi ranná a zišlo sa nás tu teda pomenej.

Čo sa týka nášho tímu, začíname nový rok v pôvodnej zostave, ale pripravujeme sa už na rozlúčku s misijnou dobrovoľníčkou Monikou, ktorá svoje 10-mesačné misijné pôsobenie na Luníku IX. onedlho zamení za vzdialenejšiu krajinu – Azerbajdžan.

...mohli by sme povedať pracovníkom už osvedčenej firmy REINTER , ktorá sa prvé dni nového roka pustila do dokončenia vnútorných priestorov stavby v časti A - kaplnka. Na prelome rokov sa pracovalo na osadení sadrokartónového stropu. V mesiaci január nastúpili do práce už aj elektrikári a v priestoroch kaplnky natiahli rozvody elektroinštalácie, aby mohli murári následne začať s realizáciou vnútorných omietok.

Ak všetko pôjde dobre, tak do konca marca 2010, bude ukončená stavebná časť interiéru kaplnky. Už sa na to všetci veľmi tešíme.

Posledný deň mesiaca január je pre nás saleziánov a pre našich mladých vždy príležitosťou oslavy, keďže si pripomíname nášho zakladateľa sv. Jána Bosca. Slávnostnú sv. omšu sme celebrovali spoločne všetci traja saleziáni pôsobiaci tu na Luníku. Mimoriadne pútavú kázeň predniesol najmladší z nás - don Peter Žatkuľák. Popoludní sme sa zúčastnili na zábavno – kultúrnom programe Don Bosco show, ktorý sa uskutočnil v SOŠ Automobilovom na Moldavskej ulici. Aj naši mladí prispeli k bohatému programu dvoma piesňami pod taktovkou našej misijnej dobrovoľníčky Katky Rečlovej. Keď Pavol Galyas zaspieval pieseň Igen Devla, okamžite si získal publikum, ktoré búrlivo začalo tlieskať. Po vystúpení sa priznal, že mal veľkú trému - bodaj by aj nie. Veď spievať pred 500 členným publikom, nie je každodenná záležitosť pre chlapca z „osady...“ K nášmu peknému zážitku prispela aj cesta zasneženými neodhrnutými košickými ulicami. Aj keď trvala celú hodinu tam a ďalšiu späť, nikomu z nás to neprekážalo. Deti sa guľovali, hádzali do snehu a do sýta sa vyšantili.