Utorok po veľkonočnej nedeli sa konal výlet pre usilovných chlapcov. Táto ich usilovnosť bola odmenená bodmi, ktoré dostali za pravidelnú účasť na stretkách, sväté omše a slušné správanie.

Pre niektorých ľudí je Veľká noc spojená hlavne s množstvom jedla a koláčov... ale keď som sa na výlete pýtala detí, či niečo jedli. Odpoveď bola dnes ešte nič.

Deti si dobre nacvičenú krížovú cestu, s ktorou vystupovali na Kalvárii zopakovali aj pred domácim publikom na Luníku IX.

Na Kalvárii v Košiciach sa tradične prezentujeme s deťmi z Luníka IX hranou krížovou cestou.

Volám sa Šimon a chcem sa podeliť, ako som prežil krásny výlet...začalo to takto...Po obede sme si s otcom Mariánom a Janom začali chystať veci na výlet. Pred kostolom už netrpezlivo čakali chlapci, ktorí sa už od rána na výlet tešili.

Z času na čas navštívia Luník IX novinári, zväčša tí zahraniční. V marci za nami došli slovenskí žurnalisti, aby sa pokúsili opísať súčasnú situáciu na Luníku IX. Ako a či sa im to podarilo, nech posúdia tí, čo tam žijú alebo poznajú situáciu na vlastnej koži.

Možno sa pýtaš, prečo sa volá Medvedia hora, veď v Košiciach nežijú žiadne medvede. Neviem, možno voľakedy dávno, na mieste, kde stojí teraz náš Lunik IX boli husté lesy plné medveďov. Tak, či onak my sme sa zabávali dobre.

V polovici marca sme privítali na našom Luníku provinciálku sestier Saleziánok, sestru Janu Kurkinovú, ktorá tu zažila takmer tri dni.V piatok po svätej omši sa zoznámila aj s dievčenskými stretkáčkami, ktoré sa tešili, že môžu spoznať novú sestru.

"Čo len deti a mladí budú mať stretká? Aj my chceme!" To bol hlas, ktorý inšpiroval ženské pokolenie v našom spoločenstve zorganizovať si párty.Tá sa uskutočnila v nedeľu, zrovna na sviatok MDŽ, v čajovni pastoračného centra.

Aby sme nezabudli, že v marci sa radujú všetci knihovníci, knihomoli a knižničiari pripomenuli nám to naše známe odborníčky z mestskej knižnice. Hneď po svätej omši sme si naše deti usadili v knižnici a vychutnávali sme si zážitok, ktorí nám pripravila pani Karafová a pani Hiriaková.

Je to čas, keď sa roztopí biely sneh a s ním aj nejaké čaro čistoty a krásy. Ešte tu však nie je jar so svojou sviežosťou, a tak sa niekedy pozeráme na okolie reálnejšími očami. Cez nedeľný streetwork sme chceli do tejto sivej reality priniesť radosť, hru a úsmev pre každého bez rozdielu. Lebo skutočný život nemusí byť vždy jednoduchý, ale ľahšie sa žije, keď ho nežiješ sám.

Takto sa začínala duchovná obnova pod zorným uhlom jedného mladého, ktorý sa jej zúčastnil:Niekedy si kladiem otázku: „Aký vlastne som?" A vtedy je ten pravý čas keď viem, že potrebujem obnovu svojho ducha. Je dobré že pri hľadaní lepšieho "Ja" nemusí byť nikto sám.