A je to tu! Je posledné októbrové sobotné ráno a my sme pripravení privítať vyše 500 ľudí, ktorí už čochvíľa budú svedkami uskutočnenia jedného sna. Na tomto, vyše 40-ročnom sídlisku, je to po prvý krát, čo budú mať jeho obyvatelia svoj vlastný kostol.
Presne o 11:00 hod. začína slávnosť konsekrácie kostola Zmŕtvychvstalého Krista. Po prestrihnutí symbolickej pásky vchádza do priestorov kostola otec arcibiskup mons. Bernard Bober, provinciál saleziánov don Karol Maník, direktor komunity na Luníku IX - otec Peter Bešenyei spolu s asi štyridsiatkou kňazov priamo cez hlavný vchod. Iní vstupujú zo strechy nad sakristiou priamo na chór a ďalší, ktorí sa nevmestili do kostola, hľadajú miesto v ešte nedokončenej, no na túto slávnosť provizórne upravenej telocvični, kde je dostatok lavičiek.
Počas dôkladne pripravenej a zároveň spontánnej slávnosti Mons. Bernard Bober predniesol konsekračnú modlitbu, pomazal oltár a štyri konsekračné kríže. Dva a polhodinovú slávnosť sprevádzal pod vedením misijnej dobrovoľníčky Katky Rečlovej miestny detský a mládežnícky zbor, doprevádzaný externými hudobníkmi z ďalších košických oratórií.
Počas kázne sa otec arcibiskup prihovoril miestnym obyvateľom: „Chrám je miesto, ktoré sprítomňuje živého Krista. Vy sa tu budete stretávať pri počúvaní Božieho slova a slávení eucharistickej obety. Kostol je miestom vyznania viery a má v nás vzbudzovať úctu, pretože tu prebýva samotný Boh.“ Saleziánom, prítomným na poli výchovy Rómov už viac než dvadsať rokov, adresoval tieto slová: „Otvorili ste sa prítomnosti na sídlisku a Boh vám bude žehnať. Čo robí človek spolu s Bohom, to má dobrý výsledok. Chcem vás povzbudiť, aby ste hľadali odpoveď na otázku: Ako pomôcť človeku? Naučme sa dvíhať hlavu hore, dvíhať dôstojnosť človeka a vravieť ľuďom, že Boh je dobrý a že nás miluje.“
Na slávnosti boli prítomné aj viaceré Dcéry Márie Pomocnice a komunita Malých sestier Ježišových z Brezna, ktorá tiež pôsobí a žije medzi Rómami. Vzácnymi hosťami bola aj skupina z Talianska, ktorú priviedol don Massimo, sám žijúci a pôsobiaci medzi kočovnými Rómami. Doniesli nám tiež pozdravy od dona Luigiho Pieraboniho, ktorý je nám svojou prácou vzorom, no vzhľadom na svoj vek sa už neodvážil na takú dlhú cestu. Taliansky Róm Dávid spestril záver slávnosti svojim svedectvom a piesňami, ktoré sám zložil.
„Pred viac než dvoma rokmi sme prišli na Luník a nemali sme na stavbu ani cent,“ prezradil na záver slávnosti provinciál don Karol Maník. Svoju vďačnosť vyjadril košickému primátorovi Františkovi Knapíkovi a ďalším predstaviteľom samosprávy, ktorí na stavbu prispeli nemalou sumou. Ľudí podieľajúcich sa na realizácii stavby zastupoval architekt Marián Sitarčík, ktorý zjednodušoval pôvodný projekt, a Martin Muránsky, ktorý robil stavebný dozor. Veľký potlesk si vyslúžili Jozef Červeň a Emanuel Čurík, diecézni kňazi, ktorí pred siedmimi rokmi začali na Luníku IX systematickú pastoračnú prácu a položili základy pastoračného centra.
Otec Peter Bešenyei sa v krátkom vstupe poďakoval za svedectvo a spoluprácu v pastoračnom tíme sestrám saleziánkam a mladým misijným dobrovoľníkom. Tiež vysvetlil, prečo práve kostol Zmŕtvychvstalého Krista: „Neveriaci sa často vysmievajú kresťanom, že váš Boh je mŕtvy, keď vidia ukrižovaného. Aby sme poukázali na radosť a nádej, že náš Boh vstal z mŕtvych, zasvätili sme tento kostol práve Jemu – Kristovi – víťazovi nad smrťou.”
Teraz už máme kostol – dôstojnejší priestor pre prebývanie Boha ako bola prerobená školská trieda, kde sme sa stretávali počas uplynulých siedmich rokov. Aj tu budeme spoločne prežívať sväté omše, prijímať sviatosti a stretávať sa na modlitbu, no veríme, že dôstojnosť tohto priestoru, ktorú posväcuje Boh svojou prítomnosťou, pomôže dvíhať aj našu ľudskú dôstojnosť.
Ďakujeme Ti, Bože za tento veľký dar.
Peter Žatkuľák
