Deti pobehovali pred bránou už od rána a nevedeli sa dočkať, kedy do kostola Zmŕtvychvstalého Krista v srdci Luníka IX zavíta don Bosco. Nekonečné čakanie, kým sa otvoria dvere dodávky, ktoré skrývali za sebou vzácny poklad, nahradilo dojatie, ktoré bolo možné odčítať z tvárí detí, keď sa pred kostolom spustila z auta urna s relikviami dona Bosca.
Atmosféra sv. omše, ktorej predsedal otec arcibiskup Bernard Bober, bola pokojná a radostná. Dotvárali ju piesne mládežníckeho zboru, ale aj nadšenie detí. Otec arcibiskup poďakoval v homílii miestnej komunite a ostatným saleziánom pôsobiacim na území jeho arcidiecézy: „Dnes pri tejto sv. omši, tu na Luníku IX, chcem poďakovať našim saleziánskym komunitám za nenahraditeľnú prácu, ktorú s láskou i horlivosťou vykonávajú v celej našej arcidiecéze.“ K svätosti Dona Bosca poznamenal: „Tento muž viery žil akoby neustále hľadel na Neviditeľného. Ako keby mal, na druhej strane, pri sebe vždy Viditeľného Krista!“.
Po sv. omši privítali dona Bosca zblízka mladí básňou a piesňami. Vystriedali sa pri ňom chlapci, ktorí predniesli svoje túžby, o ktoré prosia dona Bosca, aby ich predložil Bohu. Po prosbách chlapci radostne zaspievali pieseň „Turínskymi ulicami“, ktorú cvičili tri mesiace. Moment úplného stíšenia nastal, keď sa na záver osobného stretnutia s Don Boscom všetci chlapci ešte raz mlčky dotkli urny, aby vyslovili aj tie skryté túžby.
Po chlapcoch vzdali mládežníci vďaku za všetky dobrodenia, ktorých sa im dostalo cez Saleziánov. Dievčatá obohatili prítomných myšlienkami dona Bosca, ktoré prinášali v podobe kvetov. Tie si potom na pamiatku mohli odniesť prítomní veriaci. Záver patril animovanému sv. ružencu, počas ktorého si relikvie uctili ostatní veriaci.
Po odchode áut, krátko pred trinástou hodinou, ostala v prítomných silná spomienka. O tú svoju sa podelila dobrovoľníčka Martina: „Stretnutie s don Boscom naplnilo moje srdce vďakou za všetky chvíle v živote, ktoré som prežila so Saleziánmi…“.
Peťo
