Lúpež

  • Vytlačiť
1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 4.75 (2 Votes)

Bol som svedkom lúpeže.

Nešlo o bankovú lúpež podľa scenára z akčáku, ale o lúpež keď „žobrák okradol žobráka“. Vracal som sa autom domov a všimol som si, že po chodníku na osamelom mieste medzi naším sídliskom a sídliskom KVP kráčali štyri malé dievčatá a každá z nich si niesla malú igelitovú tašku so šatstvom, ktoré dostali od nejakej milosrdnej duše...  Na opačnej strane dvojprúdovej cesty sa objavila  skupina dospelejších mladíkov, jeden z nich sa odpojil od skupiny a začal prechádzať  krížom cez cestu, smerom k dievčatám. Tieto rýchlo vycítili nebezpečenstvo ako sliepky pred jastrabom a o dušu sa dali do behu... Ja som už auto s blikajúcimi svetlami odstavil na krajnici a sledoval, čo sa bude diať, nemohol som im ísť autom oproti, nakoľko je v tom úseku dvojitá plná čiara. Dievčatá zbadali odstavené auto a bezhlavo sa k nemu rozbehli cez cestu plnú áut. Tri to stihli, ale štvrtú chalanisko dobehol, vytrhol jej tašku z ruky a utekal opačným smerom.  Zadychčané plačúce štvrté dievčatko dobehlo k nám. Nevedel som, či plače zo stresu a strachu alebo je jej ľúto ukradnutých veci. Chvíľku sme sa s nimi  rozprávali a utešovali ich, olúpené dievčatko sme pozvali, aby prišlo k nám do strediska, že jej pripravíme nejaké veci. Nabalili sme jej tri tašky šatstva a hračiek. Prišla na minútu presne a odišla šťastná a vysmiata. Určite bolí, keď vás olúpia vlastní a keď vám zoberú všetko z toho ničoho, čo máte.